menovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. i dok. 1. (koho, čo) ▶ uvádzať, uviesť menom, názvom; označovať, označiť menom, nazývať, nazvať: m. obľúbenú pieseň, farbu; menoval lekára, ktorý ho liečil; svedok si neželá byť menovaný; radšej nebudem m., kto tu bol; ťažko m., s kým si rozumiem najlepšie; spomenul nejakých politikov, no nikoho konkrétne nemenoval 2. (koho, čo) ▶ uvádzať, uviesť podľa mena v rade za sebou, vypočítavať, vypočítať: m. svojich priateľov; začala m. rad-radom svoje deti; m. hlavné mestá Európy; menoval autorov a názvy prečítaných kníh; postupne menovala jeho nedostatky; menoval všetky dôvody, prečo nenastúpil do práce 3. admin. (koho (za čo; do čoho)) ▶ z úradného rozhodnutia udeľovať, udeliť niekomu funkciu, úrad al. hodnosť, vymenúvať, vymenovať: menovali ho za riaditeľa, sudcu; prezident menoval nových vysokoškolských profesorov; rektor ho menoval za dekana fakulty; mať oprávnenie m. a odvolávať ministrov; oficiálne m. niekoho do funkcie, do poroty, do komisie; konzul je menovaný vládou do veľkých miest cudzích štátov ▷ opak. menúvať -va -vajú -val: zodpovedných za tento stav nebudeme radšej m.; dok. k 2, 3 i ↗ vymenovať