vyňať, vyjme, -mú, vyňal, vyňatý, rozk. vyjmi dok.
1. (čo) vziať, vybrať, dať odniekiaľ von: Vyňal z vrecka vesty hodinky. (Zúb.) Ivan vyjme fajku z úst. (Heč.)
2. (čo) odstrániť odniekiaľ: v. smeť z oka, v. obličku; Chce o veci chladne uvažovať, ale sťaby mu bol ktosi mozog z hlavy vyňal, je prázdna. (Urb.)
3. (koho, čo) vylúčiť z nejakého opatrenia al. tvrdenia ap., urobiť výnimku s niekým, pri niečom: Seba vyňala spod obvinenia. (Kuk.) Z toho všetkého bol Vuk vyňatý. (Hor.);
nedok. vynímať
|| vyňať sa zried. vylúčiť sa z nejakého opatrenia, urobiť výnimku pri sebe: Či ty jediný chcel bys’ sa vyňať spod zákona? (Kuk.)
vynímať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) vyberať, brať, dávať odniekiaľ von: Zo stolíka vyníma fotografiu. (Kuk.)
2. (čo) odstraňovať odniekiaľ: v. niekomu obličku, žalúdok;
3. (čo) uvádzať, citovať istý výňatok z nejakého spisu, z reči: Vynímame z neho (z referátu) niekoľko konštatovaní. (Mráz)
4. (koho, čo) vylučovať z nejakého opatrenia al. tvrdenia, robiť výnimku s niekým, pri niečom: Ondrej začal zaznávať život a nevynímal z toho ani seba. (Krno) V celej dedine niet človeka, nevynímam ani pána richtára, ktorý by ho po mene znal. (Kuk.);
dok. vyňať
|| vynímať sa
1. byť nápadný, bádateľný, vynikať: V celom zástupe vynímali sa ako biele vrany traja starci. (Zúb.) Anna nápadne vynímala sa zovňajškom. (Gab.)
2. zried. robiť výnimku pri sebe, vylučovať sa z niečoho: Nevieme udrieť na pravý, živý nerv ľudu. Ja sám nevynímam sa. (Vaj.) Nuž veď sa len rátaš i ty medzi nás? A či sa vynímaš? (Kuk.);
dok. k 2 vyňať sa