vypočuť -je -jú dok.
1. počúvaním zachytiť, počuť: v. (tajný) rozhovor, v. si reláciu, prednášku
2. nechať hovoriť, s pozornosťou počuť hovorené: v. sťažovateľa, nechceli ho ani v.
3. podrobiť výsluchu, vypočúvaniu: v. obžalovaného;
nedok. k 3 vypočúvať -a: práv. v-nie úr. zisťovanie skutočností kladením otázok: v. svedkov
odpočúvať zámerným (obyč. tajným) počúvaním sa niečo dozvedieť • vypočuť: odpočúvala, vypočula rozhovor za dverami; odpočúvať, vypočuť telefonický rozhovor
vypočuť 1. sluchom zachytiť • počuť: vypočula, počula rozhovor zo susednej izby; vypočul, počul dôležité oznamy • popočúvať (postupne, na viacerých miestach): v robote popočúval všelijaké novoty
2. podrobiť počúvaniu, výsluchu, podrobne sa povypytovať • expr. vyspovedať: policajti ma už dvakrát vypočuli, vyspovedali
3. splniť niečiu žiadosť, prosbu • kniž. zastar. al. arch.: uslyšať • vyslyšať (v náboženských textoch): nechcú ho na úradoch vypočuť, vyslyšať; Bože, vypočuj, uslyš, vyslyš našu prosbu! • vyhovieť (komu): každému vyhovie, každého vypočuje
vyšetriť skúmaním všetkých okolností, podrobností urobiť si o niečom presný obraz • vyskúmať • objasniť: prípad treba ešte podrobnejšie vyšetriť, objasniť • prešetriť • preskúmať (dôkladne vyšetriť): situáciu znova prešetrili, preskúmali • zistiť: treba zistiť, či bol páchateľ sám • vypočuť (pri súdnom al. úradnom konaní podrobiť výsluchu): obvineného vypočujú ešte raz • kniž. zastar. inkvirovať: inkvirovať obžalovaného • prehliadnuť • prezrieť (obyč. lekársky vyšetriť zdravotný stav): prehliadnuť, prezrieť pacientov
vypočuť, -čuje, -čujú dok.
1. (čo) sluchom zachytiť, postrehnúť, počuť: v. rozhovor, v. prednášku, v. zprávy, oznamy, výzvy, v. hlásenie;
2. (koho) dovoliť niekomu hovoriť, nechať niekoho niečo povedať; venovať pozornosť tomu, čo niekto hovorí: Nebudeme sa hnevať, a vypočujme ujka. (Stod.) Fabrikanti mlčky vypočujú zástupcov odborov. (Karv.)
3. práv. (koho) podrobiť výsluchu, vykonať s niekým výsluch, vypočúvanie: v. svedka, v. obžalovaného; Prikazoval nám, aby sme sa nevzďaľovali, lebo nás chcú vypočuť. (Tomašč.)
4. (koho, čo) vyhovieť niekomu al. niečomu v niečom, vyslyšať: Verila, že boh jej modlitby vypočuje. (Urb.);
nedok. k 3 vypočúvať1, -a, -ajú