vypraviť dok.
1. pripraviť na odchod, odoslanie; vystrojiť, vyslať, odoslať: v. deti do školy; v. vlak, zásielku
2. zaopatriť, vystrojiť (potrebným): v-li ho (na štúdiá), ako mohli; v. divadelnú hru urobiť výpravu (význ. 2);
nedok. vyprávať2 -a, vypravovať
// vypraviť sa vydať sa (význ. 4), vybrať sa, vystrojiť sa: ráno sa v-li na túru;
nedok. vyprávať sa2, vypravovať sa
vypraviť sa -ví sa -via sa vyprav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.
vypraviť -ví -via vyprav! -vil -viac -vený -venie dok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)
2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa
3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa
odobrať sa 1. vzdialiť sa z istého miesta (obyč. za istým cieľom) • pobrať sa • ísť: odobrali sa, pobrali sa na miesto stretnutia; odobrali sa, išli navštíviť známych • vybrať sa • vydať sa • vychystať sa • vypraviť sa • vystrojiť sa (po istých prípravách): vybrali sa, vydali sa na cestu; vychystala sa k lekárovi
2. p. odlúčiť sa
pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa • vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výlet • vydať sa: vydať sa do sveta • vziať sa: zrazu sa vzal a už bol preč • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa • schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičom • odísť: nahnevala sa a odišla od nás preč • odobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťami • vzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialil • rozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčil • zried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestou • dať sa • pustiť sa • podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu
2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plot • pustiť sa • dať sa: pustiť sa, dať sa do roboty • chytiť sa • expr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do kosenia • pribrať sa • podobrať sa • prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio
p. aj pustiť sa 1
3. p. zosobášiť sa
poslať 1. spôsobiť (rozkazom, prosbou a pod.), aby niekto odišiel niekam za istým cieľom • vyslať: poslať, vyslať špióna • hovor. vyšikovať: poslať, vyšikovať manžela so smeťami, po nákup; poslať, vyšikovať deti z izby preč • vystrojiť • vychystať • vypraviť (poslať po istej príprave, chystaní): vystrojiť, vychystať deti do školy; vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu • zoslať (poslať z neba; o Bohu): Pánboh na nich zoslal trest
2. spôsobiť, zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo • zaslať • odoslať: poslať, zaslať niekomu správu; svadobné oznámenie odoslali ešte včera • admin., pošt.: vyexpedovať • odexpedovať (poslať adresátovi): (vy)expedovať balíky; odexpedovať zásielku • adresovať (poslať na niečiu adresu): adresovať list synovi, na syna • hovor.: odšikovať • pošikovať: odšikovali, pošikovali ich za hranice • subšt. odlifrovať (poslať so sprievodom): deti odšikovali, odlifrovali do cudziny • dopraviť • odtransportovať (poslať na dopravnom prostriedku) • oddisponovať (dať dispozície na poslanie; poslať na iné miesto): oddisponovať pracovníka do iného oddelenia
vybrať sa 1. odísť s istým cieľom niekam • vydať sa • dať sa: vybrať sa, (vy)dať sa na ďalekú cestu • expr. vyrukovať (hromadne sa vybrať): mládež vyrukovala do hory • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (vybrať sa niekam po istej príprave, strojení, chystaní): vypraviť sa na výlet; vystrojila sa, vychystala sa na návštevu • vyjsť (si): vyšli (si) do ulíc, na prechádzku
2. p. vyjasniť sa 1, vyčasiť sa
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
vypraviť p. poslať 1
vypraviť sa p. vydať sa 2, vybrať sa 1
vypraviť1, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) pripraviť na odchod, na odoslanie, zaopatriť všetkým potrebným na odchod, vyslať; odoslať: Vypravila robotníkov do vinice. (Kuk.) Koncom októbra vypravili Ondra do sveta. (Jil.) Vstala ráno, muža vypravila na salaš. (Tim.); v. list, v. telegram, depešu; Bude múdrejšie, keď vypravíme vozy po obilie. (Jégé)
2. (koho) vybaviť, vystrojiť, zaopatriť: Bola chudobná, mať ju nemala čím vypraviť. (Kuk.) Videla na ňom, že ho doma vypravili, ako mohli. (Gab.)
3. žel. (čo) zariadiť vyslanie, vpustenie dopravného prostriedku, obyč. vlaku na trať: v. vlak, električku;
nedok. vyprávať2, -a, -ajú i vypravovať1, -uje, -ujú
|| vypraviť sa vydať sa na cestu, usporiadať výpravu: Som tej mienky, aby sme sa čím skorej vypravili do boja. (Kal.) Drevorubači sa vypravili do hor. (Min.);
nedok. vypravovať sa
vypraviť2, -í, -ia dok. div. (čo) uviesť na scénu: Tieto pomery odrážajú sa aj v komédii „Klietka“, vypravenej na scéne v Kubíne. (Chorv.);
nedok. vypravovať2, -uje, -ujú
vypraviť3, -í, -ia dok. (čes.) kniž. (čo) s námahou, ťažko vypovedať, vyriecť, vysloviť: „Božechráň!“ vypravil zo seba zajakavo. (Jil.) Mišo nemohol zo seba nič súvislého vypraviť. (Fr. Kráľ)
vypraviť1 dk čo povedať, vypovedať niečo: toto nemuže se any dostatečně wiprawiti, any mislet, any rozumet (SK 1697); bidu naši, kdybychme i chteli, však dostatečne nemohli bychme vypraviti (VÝCHODNÁ 17. st); (Antonín) učedlnjkum swjm celi bech wecy této wiprawil (VP 1764); nassy weliku bidu wiprawity a wislowity neny nam wec možna (RUŽOMBEROK 1764); kdo jest, aby dostatečne lásku a dobrotu jeho (Božiu) mysli pochopiti a slowý wyprawiti mohl (ZS 1795); -ovať1, vyprávať1 ndk: neni potreby mnohymi slovy vypravovati naši bidu (JABLOŇOVCE 17. st LP); Thepophilus o sebe komediu a prihodu wiprawial; towariss wssecko, co widel, začal wiprawati (MS 1749; 1758); wiprawowal Antonin, že tu cestu weliku rjchlosti prebehl (VP 1764); vyprávať sa1 ndk hovoriť medzi sebou, zhovárať sa: hejtman rozkazaw, aby zakonicy geho ssly k tobe, od nehož ty sam budess mocty, wiprawage se, zwedety o tem o wssem (Le 1730)
vypraviť2 dk 1. koho, čo pripraviť na odchod, vystrojiť, vyslať niekoho, odoslať niečo: Turek na konich pechotu vyprawj (ZVOLEN 1575); kus galetnikow sem mel do Bystricze czim nayskuor wiprawity (RUŽOMBEROK 1576); ja som hnedkj do Beley wyprawjl meho richtare (H. JASENO 1600); pred trima tydni wiprawila mne bila dedina do Krupini (KRUPINA 1643); sinačka wyprawil sem do pressowskeg školy (ORAVA 1688); Durka sem wiprawila do Kiswalud (RADVAŇ 1714); y druhú, tég podobnú flottu na more wyprawit múžem (PeP 1771); pasusse wogaka podpisem a ku regimentu wiprawim (HRANOVNICA 1782) 2. čo adm vystrojiť, zariadiť niečím potrebným, vybaviť niečo niečím: kdy se ten kasstyl z kachlamy y ginssymy wecamy, ze stolicamy, stolmy wyprawy, wssak geden herczok tu ložyrowatj može (DUBNICA n. V. 1722) 3. čo práv právoplatne vyrovnať, právne vysporiadať: werim yako panom swym, že mne tento dluch wiprawity račite (SIELNICA 1574) 4. koho práv zložením výkupného oslobodiť, vyslobodiť niekoho: zmylowaly sme se nad nym (Petrom) a geho s toho okrutneho wezeny sme wyprawily (B. ŠTIAVNICA 1583) 5. čo odstrániť niečo, zbaviť niečoho: tiassku necžistotu a smrad z wyna wyprawiti (Kal 18. st) 6. (o pôde) pripraviť, obrobiť: orač wyprawuge rolj a musy hledeti, gak woly táhnu (SP 1696); zeme gsme wyprawil a do dobreho poratku prywedel (LIPTOV 1766); ty role, ktere suché byli, on s weliku pylnosti zoral a wyprawil (AP 1771); nowe winicze se wyprawily a wirobily (BELÁ 1773) 7. čo dať do náležitého poriadku, opraviť niečo: wie fatens, že predtim ta czesta toliko len gako chodnik bila, než zatim Babinczy sami gu wiprawily, nebo gim welku sskodu poczesni z wozmy na lukach robily (KRUPINA 1691); -ovať2, vyprávať2 k 1: kdy sem Boldižara s Gasparusem do sskoli wyprawowala, zaodela sem gich znowu (ZVOLEN 1635); kdy se pany wyprawaly na cestu, dany obet (ZVOLEN 1645); že posla tak neskoro vipravugem, priczina gest mnohe zaneprazneny (BRATISLAVA 1662); dal sem u foyta na piwo, kdj platno do Tabora wiprawali, d 5 (ŽILINA 1704); nam ulozenu taxu k panu perceptorowi wiprawame (LUDROVÁ 1762); k 2: kdy se wyprawowali drabi na woynu, kupila se gedna rucznicza (ŽILINA 1599); ze zbrogu gynssych poddanych panskych wiprawowaly (ILAVA 1635); k 4: expedio: wyprawugem, wyslobozugem (KS 1763); k 6: obecny lide s weliku bolestj musegy y kupčity, y dilo remeselnicke konaty y pole wiprawowaty (COB 17. st); z welku pilnostu role twoge wiprawugess, abi si mohol časom hogny užitek a zatwu wziti (MS 1758); pastino: kopám, orem, wypráwám zem, rolu (KS 1763); vypraviť sa dk 1. vybrať sa, vydať sa na cestu: na tento czias k Wassym Milostem se sam osobnie wyprawity nemohu (TRNAVA 1555); opiet wyprawili se ffarar a Mediar k panu Geho Milostty (ŽILINA 1599); Halačžowsky mel se do tabora k Ssintawe wiprawity (BÁNOVCE n. B. 1636); dnes neb zitra wiprawime se do mesta (SP 1696); kteriž z was mohu, wčas tam se wiprawy spolu se mnu (Le 1730); mudrcy od wjchodu wyprawjlj se do Betlehema (CS 18. st) 2. z čoho dostať sa z nej. (nepríjemnej) situácie, obhájiť sa: ktoz by sam pro nesprawedliwost obzalowan byl, ten nemuoz bez winy byti, dokadz se on sam z winy newyprawi (ŽK 1473); ya prosym, žebi ste raczily den prawu vložiti, nech se on s toho wiprawi a swu pocztiwost ochrani (H. MIČINÁ 1573); kdyby sy byl sprawedlywi, wiprawyl by si se s toho, czo ti na oczy namietal Trnowski (TURIEC 1584); -ovať sa, vyprávať sa2 ndk k 1: ga na službu se wiprawugem (TRENČÍN 1681); dalo se Geho Milostj wina, kdj se na cestu wiprawal (KRUPINA 1695)
vypravovať p. vypraviť