vyrábať p. vyrobiť
vyrobiť, -í, -ia dok. (čo)
1. v pracovnom procese dať vznik novej látke al. novému predmetu, zhotoviť, utvoriť, urobiť, niečo; získať rastlinné al. živočíšne produkty: v. oceľ, železo; v. elektrickú energiu; Viete vyrobiť lieskové obruče? (Kuk.) Tuto máte napísané, koľko musíte vyrobiť tehly mesačne. (Hor.)
2. prácou získať, zarobiť: Ešte i Laja oberá o to, čo si vyrobí. (Tim.) Mať musela najprv vyrobiť peniaze. (Kuk.) Nechoď ta, tam sa málo vyrobí. (Ráz.) Koľko mi do úst treba, toľko si vyrobím. (Al.)
3. vypracovať, spracovať: Beta zle vyrobila cesto. (Tim.) Dali kožku z neho stiahnuť, vylúžiť a vyrobiť. (Dobš.) Keď sa cesto delí od ruky, je dosť vyrobené. (Vans.)
4. zastar. obrobiť, upraviť: Vyrobený kus cesty je teraz zarastený lúkou. (Lask.); vyrobená čistina (Taj.);
5. zastar. vystaviť, vyhotoviť: Na koľko vám ju (zmenku) vyrobiť? (Taj.);
nedok k 1, 2 vyrábať, -a, -ajú