vyriecť -rečie -rečú -riekol, vyrieknuť -e -u -kol dok. kniž. vysloviť (význ. 1 – 3): v. kliatbu; v. rozsudok nad niekým vyniesť
vyrieknuť, vyriecť -riekne -rieknu -riekni! -riekol -riekla -rieknuc -rieknutý -rieknutie dok.
povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)
p. aj odpovedať1, osopiť sa
vyniesť 1. nesením dopraviť von al. hore • vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povalu • vyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na breh • expr.: vytrepať • vyteperiť • vyrepetiť • vyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvor • odniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veci • odpratať (nesením odstrániť): odpratať smeti • vynosiť • vyvláčiť • povynášať • povyvláčať • povyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty
2. úradne dať najavo • kniž.: vyriecť • vyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľ • vyhlásiť • oznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia
3. porov. chváliť 4. p. vyhodiť 3
vyriecť, vyrieknuť p. povedať1
vyrieknuť, -ne, -nu, -kol, rozk. -riekni dok. kniž. (čo)
1. vysloviť, povedať, vypovedať, vyriecť: Mama, ja ju ľúbim, vyriekol dutým hlasom. (Kuk.) Jeho ústa nikdy nevyriekli výčitky. (Tim.) Vyriekla nahlas svoje myšlienky. (Laz.)
2. z moci oznámiť, vyhlásiť nejaké rozhodnutie; vyniesť rozhodnutie, vyriecť: Tetka i mať vyriekli, že Darina musí sa vydať. (Tim.) Hodža vyriekol prísny súd. (Vaj.) Kňaz vyriekol strašnú kliatbu. (Hor.)
vyriecť [-rie-, -ré-, -rí-], vyrieknuť [-ré-] dk čo vysloviť, povedať niečo: grammatik recz nalezite wireknuty winaučyewa (KoB 1666); Anton sotwa této slowa wirékl, giž tá sskareda potwora z celim swim húffem preč utékla (VP 1764); sem s krechkosti mogeg a nahlosti yazika se upowažila wirgeczti, že bi kriwo sudili (LUDROVÁ 1767); ket zatracene budu (duše), wiplni se na nich to, co o lidu izraelskim wireknul Kristus (SJ 1770); nehodna skotskég králowneg smrt, kterég pomstwu král wirékl (PeP 1771); méno Božé wirécťi; knezi méneg slów wireknúťi magú potrebu (BN 1790); vyriekať ndk 1. vyslovovať, hovoriť niečo: trikrat obid mesto, zakaždjm toto wirjkag, potom se obleč, mjsto se ti otewre (KZ 18. st) 2. odriekavať (modlitbu): každy den wyrikeg, gestli mužess, dewetkrat Modlitbu Pane (SK 1697); každodenne patricki wirikeg, w sobotne dni puosti wikonawag (MS 1749); má-li geden z wás oprawdiwu wjru, necht stúpi na to ohniwé uhlý a wirjka pomalu a zdluha geden otčenáss (VP 1764); -avať frekv k 2: tento zaltar do towaristwa Matky Bozy prigaty (veriaci) wirikawagy (ŠV 1675)