vysunúť -ie -ú dok.
1. posunúť smerom dopredu al. hore: v. bradu, peru vystrčiť; v-té hliadky predsunuté; v-té pracovisko vyčlenené, oddelené; v. si okuliare na čelo
2. posúvaním dostať von: v. podvozok;
nedok. vysúvať -a
// vysunúť sa: objektív sa v-l dopredu; obočie sa v-lo nahor; podvozok sa v-l zavčasu;
nedok. vysúvať sa
vysúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
vysúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
vysúvať porov. vysunúť
vysunúť, — nie, -nú dok. (čo)
1. posunúť dopredu pred úroveň ostatných častí; vystrčiť dopredu, predsunúť: Vysunul spodnú peru. (Karv.) Vysunul bradu a zahmkal. (Hor.) Naša rota bola vysunutou hliadkou štábu. (Tomašč.)
2. posunúť smerom hore: Vysunul okuliare na čelo. (Gáb.);
nedok. vysúvať, -a, -ajú zried. i vysunovať, -uje, -ujú
|| vysunúť sa zried. posunúť sa dopredu, predsunúť sa, vystrčiť sa: Kornélia sa vysunula z obloka. (Vaj.);
nedok. vysúvať sa i vysunovať sa
vysúvať, vysúvať sa p. vysunúť, vysunúť sa