vysmiať sa2, -smeje, -smejú, -smial, rozk. -smej dok. dosýta sa nasmiať: Keď sa vysmiali, vypili si a na chvíľu utíchli. (Jégé)
vysmiať, -smeje, -smejú, -smial, rozk. -smej (koho, čo) i vysmiať sa1 (komu, čomu, z čoho) dok. výsmechom prejaviť svoj záporný vzťah k niekomu, k niečomu, reagovať na niečo výsmechom: Zaiste bolo moje prekvapenie veľmi zreteľné, lebo ma vysmiala. (Jégé) Chceš vysmiať moju slabosť? (Kuk.) Vernosť každý vysmeje. (Sládk.) Moji rodičia sa jej vysmiali. (Kuk.) Láska sa strachu vysmeje. (Sládk.); v. sa z chudoby;
nedok. vysmievať i vysmievať sa, -a, -ajú