Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská

vysoký

I. vyšší príd.

1. kt. má veľkú výšku, op. nízky: v. vrch, dom, v-é podpätky, mať v-é čelo; je vyššej postavy pomerne vysoký; v-á pec hut. pec na výr. surového železa; v-á zver jelenia ap.

2. kt. je v istej výške, v polohe hore, op. nízky: v-á oblačnosť; vyššie konáre, najvyšší bod v teréne

3. iba 1. st. kt. má istý rozmer na výšku: veža v-á 50 m, sú rovnako v-í

4. (o zvuku) kt. má veľký počet kmitov, op. nízky, hlboký: v-é tóny, v. hlas

5. kt. má veľkú hodnotu, mieru, st. vlastnosti, op. nízky: v. tlak, v-á teplota, v-é ceny, v. lesk, v. vek, v. stupeň rozvoja; najvyšší čas zvrchovaný; v-é napätie do 38 000 V; v-á škola vrcholná v škol. sústave; biol. vyššie rastliny, živočíchy na vyššom st. vývinu; fyziol. vyššia nervová činnosť sprostredkovaná mozgom; mat. vyššia matematika s integrálnym a diferenciálnym počtom

6. kt. je na hornom st. sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: v. úradník, dôstojník, najvyšší veliteľ; vyšší (výkonný) orgán, v-é štátne vyznamenanie

7. mravne prevyšujúci iné, ušľachtilý, vznešený: v-á morálka, vyšší zmysel života

žiť na v-ej nohe; sedieť na v-om koni;

vysoko vyššie prísl. k 1, 2, 4 – 7: v. vyskočiť; slnko je už v.; tu vyššie je studnička; v. znejúci; v. výkonný; v. postavený; byť mravne vyššie; admin. slang. vyššie uvedený (už) uvedený, prv uvedený, predtým uvedený

v. lietať, rúbať, zaťať mať veľké (a nereálne) ambície; nosiť hlavu, nos v. byť pyšný

II. vysoká ž.

1. vysoká zver: poľovať na v-ú

2. hovor. vysoká škola: chodiť na v-ú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vysoký vyšší; vysoko vyššie prísl.

najvyšší -šia -šie príd. 3. st. k ▶ ↗ vysoký: n. vrch; najvyššia hora sveta; n. stupeň povodňovej aktivity; najvyššia extraligová súťaž; najvyššia hodinová mzda; najvyšší predstavitelia štátu hlavní, vedúci; značka najvyššej kvality; získať najvyššie ocenenie; dostať n. trest; uvádzať najvyššie dosiahnuté vzdelanie; región s najvyššou nezamestnanosťoustretnutie na najvyššej úrovni stretnutie vedúcich štátnych predstaviteľov istých krajín ◘ fraz. [už je] najvyšší čas nevyhnutne treba konaťparem. keď je núdza najvyššia/najväčšia, Božia pomoc najbližšia

bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


dlhý 1. majúci veľký rozmer v dĺžke (op. krátky): dlhý rad ľudívysoký (dlhý vo vertikálnom smere; op. nízky): vysoké chlapčiskoveľký (dlhý v horizontálnom smere; op. malý): veľký zástup, veľká vzdialenosťkniž. siahodlhýexpr. nekonečný: namáhavá a siahodlhá, nekonečná cestaexpr. zried. siaživý: siaživý krok (Tatarka)hovor. neskl. maxi (op. mini): maxi sukňaexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý (veľmi dlhý): dlhánska, dlhočizná niťexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý kabátpren. expr.: polmíľovýsedemmíľový: polmíľové, sedemmíľové krokypren. expr. oslí (o ušiach)

2. majúci veľký časový rozmer (op. krátky): dlhé čakaniedlhotrvajúci (trvajúci dlhý čas): dlhá, dlhotrvajúca operácia; dlhotrvajúci potleskdlhodobý (op. krátkodobý) • dlhoročnýmnohoročnýdlhoveký (trvajúci dlhý časový úsek, veľa rokov): dlhodobý pobyt v cudzine; svedkovia dlhoročného, mnohoročného, dlhovekého vývoja životaexpr.: stáročnýstovekýpoet. stáveký: stáročné, stáveké úsilieďaleký: vydať sa na ďalekú cestukniž. siahodlhý (dlhý a obyč. aj únavný, obšírny): siahodlhé rozprávanieexpr. nekonečný: nekonečný príbehexpr.: dlhánskydlhokánskydlhočiznýdlžiznýpredlhý: dlžizný rokexpr. pridlhý (príliš dlhý): pridlhý časkniž. zastar. drahný


ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


tenký 1. ktorý má malú hrúbku (op. hrubý): tenká knižka, tenká doskaúzky (op. široký): úzka štrbinanitkovitýniťovitý (tenký ako niť): nitkovitý vlas, niťovité rezanceslabý (tenký a málo pevný, silný): ľad je slabý; krátky rukáv odkryl jej slabé, tenké rúčkyštíhlychudý: štíhle, chudé nohy; štíhly, chudý krkjemnýľahký (obyč. o látke, tkanine): jemný, ľahký mušelínexpr.: tenučkýtenuškýtenunkýtenulinkýpretenkýpretenučký (veľmi tenký) • pritenký (príliš tenký)

2. expr. (o človeku) ktorého postava má v obvode malé rozmery, ktorý nie je tučný • chudýštíhly (op. tučný, tlstý): tenké, chudé dievča; v páse je tenká, štíhlavytiahnutý (ktorý prudko vyrástol; vysoký a úzky): vytiahnutý chlapecútlyšťúply (tenký a drobný; op. robustný): útla, šťúpla postavaexpr.: tenučkýtenuškýtenunkýtenulinkýpretenučký (veľmi tenký) • expr.: šťúplučkýšťúplušký (veľmi šťúply) • pritenký (príliš tenký)

3. ktorý znie vysoko a obyčajne nie je veľmi silný (o zvuku; op. hrubý) • vysoký (op. hlboký): zaznel tenký, vysoký tón píšťalky; slabý, jemný, ševelivý (tenký a málo zvučný, nevýrazný): ozvala sa slabým, jemným, ševelivým hláskompípavýpiskľavý: pípavý, piskľavý zvukexpr.: tenučkýtenuškýtenunkýtenulinkýpretenučký (veľmi tenký)

4. p. slabý 2, 3, biedny 2


urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu • driečnystrojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedlestatný (urastený a silný): statný chlapkniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievčarúčisúci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy) • vytiahnutý (do výšky) • vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapecrozloženýrozložitý (v pleciach) • plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha)


veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

p. aj veľký

3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vysoký, 2. st. vyšší príd.

1. majúci veľkú výšku, vyčnievajúci do výšky, dlhý na výšku, veľkého vzrastu (op. nízky): v. strom, v. komín, v. vrch, v. dom, v-á postava; v-é čelo; v-é podpätky; v-á tráva; 30 m vysoká veža; poľov. v-á zver jelenia, spodst. vysoká, -ej ž.; les. v. les v ktorom rastú stromy; hut. v-á pec slúžiaca na výrobu surového železa z rúd; šport. slang. v-á lopta, v. puk zahratie loptou, pukom vo veľkej výške; skok v. ľahkoatletická disciplína; fon. v-é samohlásky s vysokou polohou jazyka

hovor. žiť na vysokej nohe viesť prepychový život, žiť veľkopansky; hovor. sedieť na vysokom koni správať sa povýšene;

2. (o tône, hlase) majúci veľký počet kmitov (op. nízky); v. soprán, v. tenor, v. hlas; hud. v. tón;

3. majúci veľkú hodnotu, mieru, úroveň, veľký stupeň nejakej vlastnosti; majúci veľkú kvantitu al. kvalitu: v-á cena, v-á mzda, v-á teplota; v. vek; v-á účasť na niečom; v. lesk, v-á rýchlosť, v. tlak, v-á frekvencia; v-é vyznamenianie; vyššia stredná škola; v-á škola vrcholná škola v školskom systéme, v školskej organizácii; el. tech. v-é napätie do 33 000 V; veľmi v-é napätie do 400 000 V; mat. vyššia matematika v ktorej sa počíta s infinitezimálnymi vzťahmi; geod. vyššia geodézia zaoberajúca sa meraním a zobrazovaním väčších častí zemského povrchu;

4. šľachetný, ušľachtilý, vznešený. v. cieľ (Vaj.); vyšší zmysel života (Urb.); Máme sa zaujímať aj o vyššie veci. (Čaj.) Na žene leží vysoká povinnosť materstva. (Jes-á)

5. patriaci do hornej vrstvy, napr. podľa sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia (op. nízky): vyššie triedy (vrstvy) obyvateľstva; vyššia šľachta; vyšší úradníci, vyšší dôstojníci; Je to dáma z vysokého sveta. (Ráz.)

Morfologický analyzátor

vysoký prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) vysoký; (bez) vysokého; (k) vysokému; (vidím) vysokého; (o) vysokom; (s) vysokým;

(štyria) vysokí; (bez) vysokých; (k) vysokým; (vidím) vysokých; (o) vysokých; (s) vysokými;


(jeden) vyšší; (bez) vyššieho; (k) vyššiemu; (vidím) vyššieho; (o) vyššom; (s) vyšším;

(traja) vyšší; (bez) vyšších; (k) vyšším; (vidím) vyšších; (o) vyšších; (s) vyššími;


(jeden) najvyšší; (bez) najvyššieho; (k) najvyššiemu; (vidím) najvyššieho; (o) najvyššom; (s) najvyšším;

(štyria) najvyšší; (bez) najvyšších; (k) najvyšším; (vidím) najvyšších; (o) najvyšších; (s) najvyššími;


mužský rod, neživotné

(jeden) vysoký; (bez) vysokého; (k) vysokému; (vidím) vysoký; (o) vysokom; (s) vysokým;

(dva) vysoké; (bez) vysokých; (k) vysokým; (vidím) vysoké; (o) vysokých; (s) vysokými;


(jeden) vyšší; (bez) vyššieho; (k) vyššiemu; (vidím) vyšší; (o) vyššom; (s) vyšším;

(štyri) vyššie; (bez) vyšších; (k) vyšším; (vidím) vyššie; (o) vyšších; (s) vyššími;


(jeden) najvyšší; (bez) najvyššieho; (k) najvyššiemu; (vidím) najvyšší; (o) najvyššom; (s) najvyšším;

(dva) najvyššie; (bez) najvyšších; (k) najvyšším; (vidím) najvyššie; (o) najvyšších; (s) najvyššími;


ženský rod

(jedna) vysoká; (bez) vysokej; (k) vysokej; (vidím) vysokú; (o) vysokej; (s) vysokou;

(štyri) vysoké; (bez) vysokých; (k) vysokým; (vidím) vysoké; (o) vysokých; (s) vysokými;


(jedna) vyššia; (bez) vyššej; (k) vyššej; (vidím) vyššiu; (o) vyššej; (s) vyššou;

(štyri) vyššie; (bez) vyšších; (k) vyšším; (vidím) vyššie; (o) vyšších; (s) vyššími;


(jedna) najvyššia; (bez) najvyššej; (k) najvyššej; (vidím) najvyššiu; (o) najvyššej; (s) najvyššou;

(tri) najvyššie; (bez) najvyšších; (k) najvyšším; (vidím) najvyššie; (o) najvyšších; (s) najvyššími;


stredný rod

(jedno) vysoké; (bez) vysokého; (k) vysokému; (vidím) vysoké; (o) vysokom; (s) vysokým;

(štyri) vysoké; (bez) vysokých; (k) vysokým; (vidím) vysoké; (o) vysokých; (s) vysokými;


(jedno) vyššie; (bez) vyššieho; (k) vyššiemu; (vidím) vyššie; (o) vyššom; (s) vyšším;

(štyri) vyššie; (bez) vyšších; (k) vyšším; (vidím) vyššie; (o) vyšších; (s) vyššími;


(jedno) najvyššie; (bez) najvyššieho; (k) najvyššiemu; (vidím) najvyššie; (o) najvyššom; (s) najvyšším;

(dve) najvyššie; (bez) najvyšších; (k) najvyšším; (vidím) najvyššie; (o) najvyšších; (s) najvyššími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko VYSOKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 150×, celkový počet lokalít: 38, najčastejšie výskyty v lokalitách:
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 28×;
ĎURČINÁ, okr. ŽILINA – 24×;
VYŠNÁ SLANÁ, okr. ROŽŇAVA – 12×;
ŽUPČANY, okr. PREŠOV – 8×;
ALBÍNOV (obec SEČOVCE), okr. TREBIŠOV – 8×;
KLADZANY, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 5×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 5×;
ČIERNE NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 4×;
SLOVENSKÉ NOVÉ MESTO, okr. TREBIŠOV – 4×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor