Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vysoký

I. vyšší príd.

1. kt. má veľkú výšku, op. nízky: v. vrch, dom, v-é podpätky, mať v-é čelo; je vyššej postavy pomerne vysoký; v-á pec hut. pec na výr. surového železa; v-á zver jelenia ap.

2. kt. je v istej výške, v polohe hore, op. nízky: v-á oblačnosť; vyššie konáre, najvyšší bod v teréne

3. iba 1. st. kt. má istý rozmer na výšku: veža v-á 50 m, sú rovnako v-í

4. (o zvuku) kt. má veľký počet kmitov, op. nízky, hlboký: v-é tóny, v. hlas

5. kt. má veľkú hodnotu, mieru, st. vlastnosti, op. nízky: v. tlak, v-á teplota, v-é ceny, v. lesk, v. vek, v. stupeň rozvoja; najvyšší čas zvrchovaný; v-é napätie do 38 000 V; v-á škola vrcholná v škol. sústave; biol. vyššie rastliny, živočíchy na vyššom st. vývinu; fyziol. vyššia nervová činnosť sprostredkovaná mozgom; mat. vyššia matematika s integrálnym a diferenciálnym počtom

6. kt. je na hornom st. sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: v. úradník, dôstojník, najvyšší veliteľ; vyšší (výkonný) orgán, v-é štátne vyznamenanie

7. mravne prevyšujúci iné, ušľachtilý, vznešený: v-á morálka, vyšší zmysel života

žiť na v-ej nohe; sedieť na v-om koni;

vysoko vyššie prísl. k 1, 2, 4 – 7: v. vyskočiť; slnko je už v.; tu vyššie je studnička; v. znejúci; v. výkonný; v. postavený; byť mravne vyššie; admin. slang. vyššie uvedený (už) uvedený, prv uvedený, predtým uvedený

v. lietať, rúbať, zaťať mať veľké (a nereálne) ambície; nosiť hlavu, nos v. byť pyšný

II. vysoká ž.

1. vysoká zver: poľovať na v-ú

2. hovor. vysoká škola: chodiť na v-ú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vysoký vyšší; vysoko vyššie prísl.

vysoko 2. st. vyššie prísl.

-ko/2351331±1219 4.37: adverbiá 1. st. 222694 rovnako/54445 ťažko/30659 ľahko/19410 ďaleko/18796 krátko/15581 hlboko/12575 vysoko/11914 prudko/11794 blízko/9542 úzko/4450 zakrátko/3733 neďaleko/3567 hladko/2515 (105/23713)

-o/19676156±19853 1.89: adverbiá 1. st. 1090831→1092771
+3373
−2638
často/75845 možno/59413 rovnako/54445 rýchlo/49914 dlho/43451 priamo/40009 ťažko/30659 ráno/29933 dávno/20733 ľahko/19410 ďaleko/18796 nemožno/18664 čoskoro/16893 ticho/15891 krátko/15581 nedávno/15544 rovno/13835 hlboko/12575 vysoko/11914 prudko/11794 nato/10220 neskoro/9870 blízko/9542 skoro/9435 najavo/9234 celkovo/8428 málo/8056 naplno/7794 ľúto/6853 (1536/438040)

hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchuvysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokojtamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky dokladyzastar. tamhor (Laskomerský)

2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrchdohoratahoretamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrchpoet. vhor (Plávka)

3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohoranahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchutahoretamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhorepoet.: vozvysok (Figuli, Chrobák)vozvýš (Žáry)vhor (Rázus)


hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšnepyšnosebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicouvysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriťpoet. zhrda (Rázus)expr. zried. hrdko

porov. aj hrdý 1

2. porov. veľkolepý, nádherný 1


nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru • veľmimimoriadnezried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávaťnanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučnýneobyčajnenezvyčajnenesmiernenevšednekniž.: nezvykleneobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhýmnadpriemernenadnormálneabnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučnývysokomaximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípkeprílišpriveľmiexpr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho bojanemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitostiveľapriveľaexpr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiamhovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekomexpr. vyše práva: starostí má vyše právanár. prevelicenespis. nazbyt


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima

2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysokanavysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevokniž. vozvysokpoet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysokzastaráv. zvýšezastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)

3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodneznačne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvovrcholnenadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vysoko, 2. st. vyššie prísl.

1. vo vysokej polohe, hore (op. nízko): v. nad zemou, v. nad obzorom; Slnko bolo vysoko. (Vaj.) Balón vznáša sa vysoko vo vzduchu. (Vám.)

Vysoko nosil nos (Vaj.) bol pyšný.

2. do vysokej polohy: v. vyskočiť, v. vyletieť; Plamene vyšľahli vysoko. (Vaj.); vysoko vyčesané vlasy (Gráf)

v. rúbe má priveľké, neskromné požiadavky;

3. veľmi, hodne, značne (op. nízko): v. si niekoho al. niečo ceniť; Svoje pozvážal do stohu a dal vysoko asekurovať. (Taj.) Surinského si vysoko vážili. (Vaj.); vysoko prekročiť plán;

4. na vysokom stupni al. na vysoký stupeň (v spoločnosti, vo vývine ap.) (op. nízko): v. stojaco vrstvy obyvateľstva; Ide mu o to, aby sa niekde dostal. Vyššie než dnes je. (Bedn.)

5. vysokým tónom, vysokým hlasom: v. spievať

vysoko prísl
1. vo vysokej polohe, hore (opak nízko): supra: wysség, na hori, swrchu; qvem supra nominavi: kterého sem wysség menowal (KS 1763); na teg yzbicsky krcsmarskeg oblok wisoko gest (PUKANEC 1787)
F. pan daleko a Buh wysoko (KRASŇANY 1585) netreba sa nikoho obávať, lebo nehrozí bezprostredná kontrola; maznawemu potrebý gesličky wižsség pozdwyhnuti (SiN 1678) rozmaznaným treba byť viac poruke; kdo wisoko kameň hadže, na hlawu mu padá (GV 1755); kdo wysoko rube, tomu trjsky do očj padagj (SiN 1678) prílišná odvaha sa nevypláca; ked som ga hussy pasala, visoko sem sa kasala (KC 1791) v mladosti má človek nereálne predstavy a plány
2. do vysokej polohy: dwor magi ohraditi plotem tak wysoko, iakoz dosahnuti muoz sedicze na koni (ŽK 1473); masculetum: na wysoko nechány wyničny prut nebo peň; ejaculari in altum: wysoko wystreliti (KS 1763); strom wisoko wirostnul (SJ 18. st); sokole, siwj ptak, ti wisoko litass (Pie 18. st)
F. príliš vysoko chodiť vyvyšovať sa: falessni včytelowe pryliž wissoko chodá a prepissno se w tem oblibugu, že chowagu lyd božy (PP 1734)
3. veľmi, hodne, značne (opak málo): čo sa samo od seba pohibuge, to wažime wisoko (Le 1730); uter utri gest (!) anteferendus: ktereho máme wysség w uctiwosti měti; fidelitatem alicujus desiderare: ne wysség dúwerowati k ňekomu (KS 1763); (Mária) dalekó a wysokó naglahodňégssú wúňu wysáwass (BlR 18. st)
4. na vysokom stupni al. na vysoký stupeň (v hierarchii spoločenských vrstiev): sua virtute pervenire in altiorem locum: skrze cnost wýsoko wygjti, wystupiti, do wětssýho, wýssýho stawu wýzdwiženy býti, wýssy staw obdržeti (WU 1750)
5. silným tónom, silným hlasom: altisonus, altisonans: wysoko hučjcy, daleko znjcy (KS 1763); hlava jéj (panny) mala spadnúť, posaďíc ju, čítan jest najvišším hlasem, bi, jak mnozí múžú, slišali (BR 1785)

Zvukové nahrávky niektorých slov

dosť vysoko na sever assez élevée au nord
in vitro opísané vyššie in vitro décrits ci-dessus
in vivo opísané vyššie in vivo décrits ci-dessus
msep, med = pozri vyššie msep, med = voir ci-dessus
niekoľko sto stôp vyššie quelques centaines de pieds plus haut
rokov a boli vyššie ans et étaient plus hauts
sto stôp vysoko nad jazerom cent pieds au-dessus du lac
veľmi priepustné a vysoko très perméables et hautement
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu