vystúpiť, -i, -ia dok.
1. (na čo, kam) chôdzou sa niekam dostať, obyč. na vyššie položené miesto: v. na vrch, na kopec; Na kameň na vysokej hore nikto dosiaľ nevystúpil. (Jil.) Podarilo sa nám vystúpiť na hrebeň Magury. (Pláv.); pren. Slnce vystúpilo vyššie. (Ondr.)
2. (na čo) vystúpiť, nasadnúť, nastúpiť (do nejakého dopravného prostriedku): Vystúpili na loď. (Janč.) Vystúpili rezko na vozík. (Tim.)
3. zdvihnúť sa nad okolitý terén, nad okolie, vyčnieť: Brehy vystúpili z vody. (Kuk.) Vo vystúpených žilách behajú mu belasté pramienky. (Gráf) Nos sa mu zaostril a vystúpil z tváre ako nôž. (Urb.)
4. (z čoho, odkiaľ) opustiť nejaké miesto, vyjsť odniekiaľ: v. z vlaku, z autobusu, z lietadla, z auta, z električky; Keď vystúpiš z kúpeľa, nájdeš všade nápisy, kade a kde sa ide. (Kuk.) Spomedzi stromov vystúpil ktosi. (Podj.) Akýsi chlap vystúpil z radu. (Urb.); pren. Keď počal byť v dome nepokoj, vystúpila z úzadia matka. (Taj.) zasiahla.
5. dosiahnuť istú výšku, hodnotu, úroveň: hladina vody vystúpila až k brehu; teplota vystúpila nad 30°C; horúčka vystúpila; pren. Zábava vystúpila na najvyšší stupeň (Kal.) vyvrcholila.
6. (z čoho) nadobudnutím väčších rozmerov opustiť určené hranice; vytiecť, vypariť sa: Váh vystúpi z brehov. (Min.) Para vystúpila z hrnca. (Ráz.)
7. z vnútra niečoho vyjsť na povrch: Na čelo mu vystúpil od strachu pot. (Jégé) Slzy jej vystúpili do očí. (Kal.) Rumenec jej vystúpil na líčka. (Vaj.) Drobné oči vystúpia mu na povrch. (Ráz.)
8. (z čoho) vzdať sa členstva, účasti v niečom, opustiť niečo: v. z cirkvi, zo strany, z vlády, z družstva; Vystúpi zo služby. (Kuk.) Prečo si vystúpil z kláštora? (Stod.)
9. bojovne sa postaviť za niečo, niekoho al. proti niečomu, niekomu; slovami al. činom zasiahnuť do istého konania: Vystúpil proti neporiadkom na stavbách. (Bedn.) Kossuth vystúpil proti Štúrovi s filipikou plnou advokátskych bombastov. (Vaj.) Odvážil sa vystúpiť v prospech obžalovaného. (Vans.) Nebáli sa neohrozene vystúpiť. (Zúb.) Vystúpil s pozitívnym návrhom. (Vaj.)
10. začať činnosť, pôsobenie, debutovať: Roku 1844 vystúpil so zbierkou básní. (Piš.)
11. (o činnosti, stave, jave) stať sa zjavným, jasne sa prejaviť: Ferkova žiarlivosť vystúpila ešte väčšmi. (Letz) Naše nedostatky vystúpia odrazu celkom vypuklo. (Pláv.)
12. predviesť istý, obyč. umelecký výkon: SĽUK vstúpil v Paríži;
nedok. vystupovať, -uje, -ujú