Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vystať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. nebyť (prítomný); neuskutočniť sa: v. z práce; ochorel, prechádzky museli v. odpadnúť

2. zvýšiť sa, vystačiť, ostať: na rukávy už nev-lo látky

3. iba 3. os. byť schopný (urobiť niečo): od neho, z neho to, všetko v-e je toho, je všetkého schopný;

nedok. k 1, 2 vystávať1 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vystať ‑stane ‑stanú ‑staň! ‑stal dok. (nebyť)

vystať -tane -tanú vystaň! -tal -tanúc -tanie dok.

nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísťprísťdôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniunastúpiťzavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo tichozačať savzniknúťzastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa starobaexpr.: udrieťuderiťpadnúť: udreli chladné noci, padla tmakniž.: dostaviť sarozhostiť sapovstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokojvystať: čo všeličo z toho môže vystaťkniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna


odpadnúť 1. uvoľniť sa zo svojho miesta a spustiť sa na zem: kvet, list odpadol zo stromuspadnúťpadnúť: zo steny odpadol, (s)padol kus omietkyexpr.: odletieťodfrknúť (prudko a obyč. nabok): z prístroja odletela, odfrkla súčiastkaodpadaťpoodpadávaťpoodpádaťpoodpadúvaťexpr.: poodletovaťpoodpadaťpoodfrkovať (postupne): zo stromu odpadalo všetko ovocieexpr.: odkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť: omietka odkväcla na zem

2. z nejakej príčiny sa neuskutočniť • nebyťnekonať sa: vyučovanie odpadlo, nebolo; skúška sa nekonalavystať: návštevy museli vystať

3. p. omdlieť 4. p. odrieknuť sa 5. p. zaniknúť


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


vystať 1. p. zvýšiť (sa)2 2. p. vzniknúť, nastať 3. p. vedieť 3 4. p. vystúpiť 5


vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopecvyliezťzliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar

porov. aj vyjsť

2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúťnasadnúťnastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do autahovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom

3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehovvyvaliť savyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre

4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu

5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystaťvysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelovyskočiťnaskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrnyvynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynorilvyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince


vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


zvýšiť (sa)2 zachovať sa ako zvyšok • ostaťzostaťvystať: čo (sa) z večere zvýšilo, čo (z)ostalo, zjeme ráno; možno nám zvýšia, vystanú, (z)ostanú nejaké peniazepozvyšovať (ostať z niečoho): použijem materiál, ktorý pozvyšovalostať nazvyšzostať nazvyš: čo vám (z)ostane nazvyš, nechajte námzastar. zbudnúť: nič mu nezbudlo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vystať1, -stane, -stanú dok.

1. (z čoho) nezúčastniť sa na niečom, nebyť niekde prítomný: v. z práce; Jeden musí z hry vystať. (Zúb.) Musí vystať z fabriky. (Ráz.) V oberačku nemôže vystať z domu na dlhší čas. (Kuk.)

2. vypadnúť, nerealizovať sa, neuskutočniť sa: Zrubcov monológ vystal. (Urb.) Návšteva učiteľov vystala. (Tim.) Čítanie v kuchyni pomaly vystalo. (Letz);

nedok. vystávať1, -a, -ajú

vystať3, -stane, -stanú dok.

1. (z čoho, z koho) vzniknúť, vyvinúť sa, povstať: Kto môže uhádnuť, čo vyvstane v Paríži z ktorej veci? (Kuk.) Čo z toho vyvstane? (Šolt.) Vystala z nej dobrá žena. (Taj.)

2. utvoriť sa, vytvoriť sa, objaviť sa, vyvstať: Okolo úst mu vyvstali dlhé záhyby. (Jégé) V očiach ľudu vystal prízrak stroja (Urb.)

3. zried. vystúpiť, vysunúť sa: Lícne kosti mu vystali. (Podj.);

nedok. vystávať2, -a, -ajú


vystať2, -stane, -stanú dok. (z čoho, na čo i bezpredm.) postačiť, vystačiť na niečo: Z každého rukáva bol by vystal dobrý mech. (Záb.) Súkno zo zvyšných krídel vystalo na rukávy. (Kuk.) Jesto ešte lístkov? Vystane pre všetkých? (Kuk.) ujde sa všetkým?

vystať4, -stane len v 3. os. j. č. dok. (od koho, z koho) byť schopný, dokázať niečo urobiť: Od ľudí všetko vystane. (Al.) Vystalo by od neho, že by mi odpovedal niečo, čo by potom ľutoval. (Chrob.) Čože môže vystať od Kunošku. (Jil.) Beží usilovne, koľko od nej vystane. (Kuk.) Z vás všetko vystane. (Kuk.)

vystať dk
1. z čoho nezúčastniť sa na niečom, nebyť niekde prítomný: towaris z roboti wistati ma (CA 1726); my obavajice se p. majstrov straniva tej veci z roboty sme vystali (TRENČÍN 1750 DPB)
2. vzniknúť, nastať, vyvinúť sa: ale us to len tak misi wistat (RADVAŇ 1714); ktera vec nemožna ode mne vystat, neb na malym sedzenu sedim (ŠIROKÉ 1792)
3. uplynúť, prejsť: geslyže ten wystal čas a w uceny swem statečne a sprawedlywe se držal, tak geho p. magster bude powynny ho pry lade prepustyty (CA 1663); učen když mu rok wystogy, ma se postawyt pred cech pod pokutou 4 funty wosku na kostol (CA 1698); ponevadž naš rok již na svateho Michala vystal, až posavad nechali sme Osvicenost Vašu starat (s. l. 17. st LP)
4. vyčnievať: žeby mu (vojakovi) kraglik od kosseli pod nem newistal (VoP 1760); -ávať1 ndk
1. vystačiť, postačiť: gestli w nečom newistáwa sila Sátanu, mlúwa, či práwe odsílá za seba ženu (BE 1794)
2. k 4: emineo: wistawam (AS 1728)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu