vystať -stane -stanú -staň! -stal dok.
1. nebyť (prítomný); neuskutočniť sa: v. z práce; ochorel, prechádzky museli v. odpadnúť
2. zvýšiť sa, vystačiť, ostať: na rukávy už nev-lo látky
3. iba 3. os. byť schopný (urobiť niečo): od neho, z neho to, všetko v-e je toho, je všetkého schopný;
nedok. k 1, 2 vystávať1 -a
vystať -tane -tanú vystaň! -tal -tanúc -tanie dok.
nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísť • prísť • dôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniu • nastúpiť • zavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo ticho • začať sa • vzniknúť • zastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa staroba • expr.: udrieť • uderiť • padnúť: udreli chladné noci, padla tma • kniž.: dostaviť sa • rozhostiť sa • povstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokoj • vystať: čo všeličo z toho môže vystať • kniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna
odpadnúť 1. uvoľniť sa zo svojho miesta a spustiť sa na zem: kvet, list odpadol zo stromu • spadnúť • padnúť: zo steny odpadol, (s)padol kus omietky • expr.: odletieť • odfrknúť (prudko a obyč. nabok): z prístroja odletela, odfrkla súčiastka • odpadať • poodpadávať • poodpádať • poodpadúvať • expr.: poodletovať • poodpadať • poodfrkovať (postupne): zo stromu odpadalo všetko ovocie • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: omietka odkväcla na zem
2. z nejakej príčiny sa neuskutočniť • nebyť • nekonať sa: vyučovanie odpadlo, nebolo; skúška sa nekonala • vystať: návštevy museli vystať
3. p. omdlieť 4. p. odrieknuť sa 5. p. zaniknúť
vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať
2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň
3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť
vystať 1. p. zvýšiť (sa)2 2. p. vzniknúť, nastať 3. p. vedieť 3 4. p. vystúpiť 5
vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopec • vyliezť • zliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar
porov. aj vyjsť
2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúť • nasadnúť • nastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do auta • hovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom
3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehov • vyvaliť sa • vyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre
4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu
5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystať • vysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelo • vyskočiť • naskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrny • vynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynoril • vyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince
vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničoho • nastať • zavládnuť: nastala panika • kniž.: zrodiť sa • vzrásť • vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hláv • pôjsť: všetko nešťastie pošlo z toho • utvoriť sa • vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhy • urobiť sa • spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenec • vyvinúť sa • vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystane • pren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitne • vziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo? • začať sa • strhnúť sa • vypuknúť • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklo • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporu • expr.: vyliahnuť sa • zliahnuť sa • uliahnuť sa • hovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmysly • kniž.: skrsnúť • vzísť • kniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzíde • prebudiť sa • vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport
zvýšiť (sa)2 zachovať sa ako zvyšok • ostať • zostať • vystať: čo (sa) z večere zvýšilo, čo (z)ostalo, zjeme ráno; možno nám zvýšia, vystanú, (z)ostanú nejaké peniaze • pozvyšovať (ostať z niečoho): použijem materiál, ktorý pozvyšoval • ostať nazvyš • zostať nazvyš: čo vám (z)ostane nazvyš, nechajte nám • zastar. zbudnúť: nič mu nezbudlo
vystať1, -stane, -stanú dok.
1. (z čoho) nezúčastniť sa na niečom, nebyť niekde prítomný: v. z práce; Jeden musí z hry vystať. (Zúb.) Musí vystať z fabriky. (Ráz.) V oberačku nemôže vystať z domu na dlhší čas. (Kuk.)
2. vypadnúť, nerealizovať sa, neuskutočniť sa: Zrubcov monológ vystal. (Urb.) Návšteva učiteľov vystala. (Tim.) Čítanie v kuchyni pomaly vystalo. (Letz);
nedok. vystávať1, -a, -ajú
vystať3, -stane, -stanú dok.
1. (z čoho, z koho) vzniknúť, vyvinúť sa, povstať: Kto môže uhádnuť, čo vyvstane v Paríži z ktorej veci? (Kuk.) Čo z toho vyvstane? (Šolt.) Vystala z nej dobrá žena. (Taj.)
2. utvoriť sa, vytvoriť sa, objaviť sa, vyvstať: Okolo úst mu vyvstali dlhé záhyby. (Jégé) V očiach ľudu vystal prízrak stroja (Urb.)
3. zried. vystúpiť, vysunúť sa: Lícne kosti mu vystali. (Podj.);
nedok. vystávať2, -a, -ajú
vystať2, -stane, -stanú dok. (z čoho, na čo i bezpredm.) postačiť, vystačiť na niečo: Z každého rukáva bol by vystal dobrý mech. (Záb.) Súkno zo zvyšných krídel vystalo na rukávy. (Kuk.) Jesto ešte lístkov? Vystane pre všetkých? (Kuk.) ujde sa všetkým?
vystať4, -stane len v 3. os. j. č. dok. (od koho, z koho) byť schopný, dokázať niečo urobiť: Od ľudí všetko vystane. (Al.) Vystalo by od neho, že by mi odpovedal niečo, čo by potom ľutoval. (Chrob.) Čože môže vystať od Kunošku. (Jil.) Beží usilovne, koľko od nej vystane. (Kuk.) Z vás všetko vystane. (Kuk.)
vystať dk 1. z čoho nezúčastniť sa na niečom, nebyť niekde prítomný: towaris z roboti wistati ma (CA 1726); my obavajice se p. majstrov straniva tej veci z roboty sme vystali (TRENČÍN 1750 DPB) 2. vzniknúť, nastať, vyvinúť sa: ale us to len tak misi wistat (RADVAŇ 1714); ktera vec nemožna ode mne vystat, neb na malym sedzenu sedim (ŠIROKÉ 1792) 3. uplynúť, prejsť: geslyže ten wystal čas a w uceny swem statečne a sprawedlywe se držal, tak geho p. magster bude powynny ho pry lade prepustyty (CA 1663); učen když mu rok wystogy, ma se postawyt pred cech pod pokutou 4 funty wosku na kostol (CA 1698); ponevadž naš rok již na svateho Michala vystal, až posavad nechali sme Osvicenost Vašu starat (s. l. 17. st LP) 4. vyčnievať: žeby mu (vojakovi) kraglik od kosseli pod nem newistal (VoP 1760); -ávať1 ndk 1. vystačiť, postačiť: gestli w nečom newistáwa sila Sátanu, mlúwa, či práwe odsílá za seba ženu (BE 1794) 2. k 4: emineo: wistawam (AS 1728)