vystihnúť, -ne, -nú, -nol dok.
1. zistiť, vysledovať, vypozorovať, vybadať, postrehnúť, postihnúť: v. situáciu; v. úmysel niekoho; v. nebezpečenstvo; v. vhodnú, správnu chvíľu; v. slabinu niekoho al. niečoho; Jeho činy bolo ťažko vystihnúť. (Jégé) Vedel vystihnúť každú dieru štátneho plánovania. (Tat.)
2. vyjadriť slovami, zvukom, farbou ap., znázorniť, zobraziť: Básne sú pokusmi vystihnúť básnickými prostriedkami obrazy nového človeka. (Top.) Hlas redaktora snažil sa vystihnúť zvuk strieborných zvončekov. (Jil.);
nedok. vystihovať, -uje, -ujú, zried. i vystíhať2, -a, -ajú