vystrájať1, vystrájať sa1 p. vystrojiť1, vystrojiť sa
vystrájať sa2, -a, -ajú nedok. (komu, komu čím i bezpredm.) strašiť niekoho, hroziť, vyhrážať sa, zastrájať sa: Vystrájali sa mu bičmi. (Hor.) Keď sa vám tak vystrájal, mňa to samého škrelo. (Lask.) Národ sa mu vystrájal. (Rys.) Turci poslali richtárovi písmo, vystrájajú sa. (Hor.)
vystrájať2, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) robiť hlúposti, kúsky, veci, ktoré spôsobujú nepríjemnosti, vyvádzať, vyčíňať: v. pestvá, žarty, nezbedy, šanty; Čože si vystrájal na zábave? (Skal.) Bol známym korheľom a o jeho vystrájaní rozprávalo sa všade. (Jil.)
● hovor. v. (si) posmech, žarty z niekoho vysievať sa, posmievať sa niekomu;
dok. vystrojiť2, -í, -a: v. neplechu (Ondr.); v. šibalstvo (Dobš.)
vystrojiť1, -í, -a dok.
1. (koho, čo; čo čím) opatriť výstrojom, vybaviť všetkým potrebným: Nebola to izba, ale mäkký kútik vystrojený kobercami, vázami. (Jégé) Kabinety sú veľmi dobre vystrojené. (Pláv.) Náčelník štábu mal zaobstarať obuv pre jednu čatu, ktorú zle vystrojili. (Min.) Mamičky zháňajú peniaze, aby ho mohli čo najlepšie vystrojiť. (Taj.)
2. (čo) usporiadať, zorganizovať, uskutočniť: v. svadbu, pohreb, hostinu; Vystrojíme hody. (Podj.)
3. (koho) pekne obliecť; vyobliekať: Rada by chlapcov i dievčatá pekne vystrojila. (Al.) Mater vystrojila Anču do ľahunkých rukávcov. (Zgur.)
4. (koho) vypraviť, poslať: Chlapca vystrojil do školy bez raňajok. (Laz.) Otec ho vystrojil na lýceum do Štiavnice. (Vlč.)
5. (čo) pekne upraviť, vyzdobiť: Slovenská kniha bohato a vkusne vystrojená znamená byť udalosťou v našich smutných časoch. (Vaj.); Spis šumne vystrojila oficína Ottova. (Vlč.);
nedok k 1, 2, 4 vystrájať1, -a, -ajú, k 1, 2 i vystrojovať, -uje, -ujú
|| vystrojiť sa
1. vybrať sa, vypraviť sa, vydať sa, vychystať sa niekam: Zajtra vystrojíme sa do hôr na poľovačku. (Ráz.) Darinka vystrojila sa na prechádzku. (Vaj.)
2. pekne sa obliecť, vyobliekať sa: Zuza vystrojila sa ani do kostola. (Tim.);
nedok k 1 vystrájať sa1