Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vystrojiť -í -a dok.

1. zaopatriť výstrojom, vybaviť: v. brigádnikov náradím, dobre v-ené laboratórium

2. zabezpečiť uskutočnenie nejakej akcie, usporiadať, zorganizovať: v. hostinu, svadbu

3. vypraviť (význ. 1), vychystať: v. deti do školy

4. vyobliekať: v. mladuchu;

nedok. vystrájať -a

1. k 1 – 4

2. vyvádzať (význ. 2); vyčíňať: v. nezbedy; v-nie víchrice

// vystrojiť sa

1. vydať sa (význ. 4), vypraviť sa, vychystať sa: v. sa na poľovačku

2. vyobliekať sa: v-ený ako na svadbu;

nedok. vystrájať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vystrájať ‑a ‑ajú nedok.; vystrájať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šalelizúriťdivieťvyčíňaťvystrájaťhovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatíblázniť (sa)vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!


blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sastrojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať savyberať savydávať sa (chystať sa na cestu)


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať savystrájať sachystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sahotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sapriberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sadávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1


priahať zapnutím postroja priväzovať zviera k vozu, koču a pod. • zapriahať: priahať, zapriahať kone do vozahovor. šírovať (dávať postroj): šírovať konestrojiťvystrájať: strojí, vystrája kone na ďalšiu cestupripriahať (priahať ďalšie zviera): pripriahať žrebca


šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzaťvyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovaťgarazdiťrobiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa)besniť (sa)divieťšalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiťrobiť nezbedu/nezbedyrobiť neplechu/neplechyrobiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiťšantiťšantovaťrobiť šantyrobiť šibalstvárobiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiťvšetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vystrájať1, vystrájať sa1 p. vystrojiť1, vystrojiť sa

vystrájať sa2, -a, -ajú nedok. (komu, komu čím i bezpredm.) strašiť niekoho, hroziť, vyhrážať sa, zastrájať sa: Vystrájali sa mu bičmi. (Hor.) Keď sa vám tak vystrájal, mňa to samého škrelo. (Lask.) Národ sa mu vystrájal. (Rys.) Turci poslali richtárovi písmo, vystrájajú sa. (Hor.)


vystrájať2, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) robiť hlúposti, kúsky, veci, ktoré spôsobujú nepríjemnosti, vyvádzať, vyčíňať: v. pestvá, žarty, nezbedy, šanty; Čože si vystrájal na zábave? (Skal.) Bol známym korheľom a o jeho vystrájaní rozprávalo sa všade. (Jil.)

hovor. v. (si) posmech, žarty z niekoho vysievať sa, posmievať sa niekomu;

dok. vystrojiť2, -í, -a: v. neplechu (Ondr.); v. šibalstvo (Dobš.)


vystrojiť1, -í, -a dok.

1. (koho, čo; čo čím) opatriť výstrojom, vybaviť všetkým potrebným: Nebola to izba, ale mäkký kútik vystrojený kobercami, vázami. (Jégé) Kabinety sú veľmi dobre vystrojené. (Pláv.) Náčelník štábu mal zaobstarať obuv pre jednu čatu, ktorú zle vystrojili. (Min.) Mamičky zháňajú peniaze, aby ho mohli čo najlepšie vystrojiť. (Taj.)

2. (čo) usporiadať, zorganizovať, uskutočniť: v. svadbu, pohreb, hostinu; Vystrojíme hody. (Podj.)

3. (koho) pekne obliecť; vyobliekať: Rada by chlapcov i dievčatá pekne vystrojila. (Al.) Mater vystrojila Anču do ľahunkých rukávcov. (Zgur.)

4. (koho) vypraviť, poslať: Chlapca vystrojil do školy bez raňajok. (Laz.) Otec ho vystrojil na lýceum do Štiavnice. (Vlč.)

5. (čo) pekne upraviť, vyzdobiť: Slovenská kniha bohato a vkusne vystrojená znamená byť udalosťou v našich smutných časoch. (Vaj.); Spis šumne vystrojila oficína Ottova. (Vlč.);

nedok k 1, 2, 4 vystrájať1, -a, -ajú, k 1, 2 i vystrojovať, -uje, -ujú

|| vystrojiť sa

1. vybrať sa, vypraviť sa, vydať sa, vychystať sa niekam: Zajtra vystrojíme sa do hôr na poľovačku. (Ráz.) Darinka vystrojila sa na prechádzku. (Vaj.)

2. pekne sa obliecť, vyobliekať sa: Zuza vystrojila sa ani do kostola. (Tim.);

nedok k 1 vystrájať sa1

Morfologický analyzátor

vystrájať nedokonavé sloveso
(ja) vystrájam VKesa+; (ty) vystrájaš VKesb+; (on, ona, ono) vystrája VKesc+; (my) vystrájame VKepa+; (vy) vystrájate VKepb+; (oni, ony) vystrájajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vystrájal VLesam+; (ona) vystrájala VLesaf+; (ono) vystrájalo VLesan+; (oni, ony) vystrájali VLepah+;
(ty) vystrájaj! VMesb+; (my) vystrájajme! VMepa+; (vy) vystrájajte! VMepb+;
(nejako) vystrájajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor