vystrčiť dok.
1. viditeľne vysunúť, vytrčiť: v. hlavu z dvier; v. bradu
2. vyložiť na viditeľné, nápadné miesto: v. kvety do obloka
3. vysotiť: v-li ho za dvere, na mráz
● expr. v. rožky, pazúry a) začať byť sebavedomý b) začať sa brániť; nev-í → nos z domu;
nedok. vystrkovať
// vystrčiť sa vysunúť sa, ukázať sa: spoza mrakov sa v-l mesiac;
nedok. vystrkovať sa
vystrčiť -čí -čia vystrč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
vystrčiť sa -čí sa -čia sa vystrč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.
naduť 1. fúkaním, dutím zväčšiť objem; urobiť vypuklým • vyduť • oduť: nadul líca; vydula, odula pery • vzduť • rozduť • rozfúkať (o vetre): vietor rozdul, vzdul plachty • nafúkať • nafúknuť • nadúchať (fúkaním zväčšiť objem): nafúkal balón; nadúchal mech • ponadúvať • povydúvať (postupne, viac vecí) • vypučiť • vystrčiť • vypnúť: vypučiť brucho; vypnúť hruď
2. spôsobiť plynatosť čriev • nafúknuť • zduť: fazuľa ho nadula, zdula
otrčiť vysunúť proti niekomu a tým niečo naznačiť • natrčiť • nastaviť: otrčiť, nastaviť dlaň, ruku • vytrčiť • vystrčiť: nespokojný vytrčil, vystrčil bradu • vyšpúliť • našpúliť • oduť (obyč. pery) • vystrieť (ruky, ramená)
ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz
p. aj vyskytnúť sa
2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom
3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa
vyduť fúkaním, dutím zväčšiť objem niečoho; dať niečomu vypuklý tvar • naduť • nafúknuť: vyduť, naduť, nafúknuť líca • vypučiť • vystrčiť • vypnúť • vyklenúť: vypučil, vystrčil brucho; hrdo vypol, vyklenul, vydul hruď • oduť • otrčiť: zlostne otrčiť, oduť pery • vzduť: vietor vzdul plachty • povydúvať • ponadúvať (viac vecí): vietor povydúval, ponadúval záclony
vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z obloka • kniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť oštep • trhnúť • expr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohami • expr.: vykydnúť • vykydať • vykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smeti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viac vecí)
2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázať • vyhnať • vypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnosti • vysotiť • vystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby von • expr. vykúriť • fraz. ukázať niekomu dvere • vylúčiť • expr.: vyšupnúť • vyrútiť • vyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiť • expr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúť • kopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazí • vyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnosti • vyhádzať • povyhadzovať (postupne, viacerých)
3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromf • dať • vydať
4. p. minúť 1
vystrčiť p. vysunúť
vysunúť posunúť smerom dopredu al. hore • vystrčiť • vytrčiť: vzdorne vysunul, vystrčil bradu; vytrčil nos • vypučiť: vypučiť brucho, prsia • predsunúť: predsunutá hliadka • vyňať (vyčleniť zo súvislosti): vyňať, vysunúť číslo pred zátvorku • vyšinúť (vysunúť z normálnej polohy, z normálneho smeru): vyšinúť vozík
vystrčiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) strkaním, tlakom al. nárazom dostať odniekiaľ von: Žid vystrčil Kováča zo sklepu. (Tim.) Keď vystrčil voz, rozletel sa kŕdel sliepok. (Kuk.)
2. (čo) vysunúť odniekiaľ von, aby to bolo viditeľné: Muž vystrčil zo dvier počernú hlavu. (Tim.) Okienko sa otvorilo a Cila vystrčila ruku. (Hor.) Vystrčil som jazyk (Jégé) vyplazil; pren. Na záhumní vystrčená stála drevená chalupa (Tim.) stála mimo dediny.
3. (čo) postaviť, zavesiť na nápadné, dobre viditeľné miesto. Vystrčil zástavu na dom. (Šolt.) Správca školy vystrčil rádio do okna. (Tat.);
nedok. vystrkovať -uje, -ujú i vystŕkať, -a, -ajú
|| vystrčiť sa vysunúť sa odniekiaľ von: Otvorenými oblôčkami domčeka sa vystrčili Maňuška a matka. (Jes-á);
pren. expr. vyjsť: Len v noci sa opovážil vystrčiť z úkrytu. (Švant.);
nedok. vystrkovať sa i vystŕkať sa
vystrčiť dk 1. koho strkaním, tlakom al. nárazom dostať odniekiaľ von niekoho: chytil Karas Misska, za bradu vchitil a ho wen z domu wystrčyl ((NOVOHRAD) 1652); remenar truhlu zachlopil a fatensa wen s komory wistrcsil (KRUPINA 1745); služebniczy geho (muža) wystrčily, zbily a wen z domu wypúdily (PeP 1770); x. pren wým o mnohich, kterych nenadále nemoc náhla zadusila, pád nesstastny, prihoda nenadala dussu wystrčila (SK 1697) prestali veriť 2. čo viditeľne vysunúť, vytrčiť niečo: (Boh) wystrčil ruku a ulapenú (holubicu) wnésel do korábu (KB 1757); tento (vrch Athos) do mora sedemdesát piet tisýc krokuw wystrčeny byl, dal Xerxes král odrezat, nebo hayowy pry nem byly se uderily (KrP 1760); kdibi nektery swaty w nocy z neba geden len prst wistrčil, wssetek swet, celu zem by oswitil (MiK 18. st) F. v. pod viechu čo zverejniť, prezradiť niečo: gak gim ostré slowo powíss, secreta nezmlčá, z hnewu na zgaw wssecku tagnost pod wichu wistrča (GV 1755) 3. koho prinútiť na odchod; prinútiť opustiť miesto, zamestnávateľa, školu a pod., vyhodiť niekoho: člowek postaweny w ragi roskossi bil preč z ragu skrze angela wihnany a wistrceny (MS 1749); exclusit e scholis: ze sskoly ho wystrčil, wyhodil (WU 1750); exturbare: mocý wyhnati, wystrčiti (CL 1777); vystŕčať, vystrčiavať, vystrčovať, vystŕkať, vystrkovať ndk k 1: pello: honjm, strkám, wystrčugj (ASl 1740); extrudo: drewo, s kterim se y zahanal, wistrčjawal a wihanal; possessorou ze dwora, magiczj w rukach wolako drewo, wistrkal (VACHOTOVICE 1784); x. pren o, stesliwa swateho swedomy weselost, ktera čerwa zewnitrniho wistrkugess (MC 18. st) zbavuješ pochybnosti; k 2: (veža) se wystrkala z wysokého domu králoweho (KB 1757); na znameni ssmrti wisstrkugu z radneho domu wissicu zasstawu čerwenu (GK 1779); ribj hlawj swe z wodj wistrkuwalj (Káz 18. st) F. vystrkovať hlavu vyvyšovať sa: kdo rád tytule prigíma wisse sweho stawu, giste k swemu potupeňi wistrkuge hlawu (GV 1755); k 3: elimino: wyhánjm, z domu wen wystrkugi, wen wyprawugi, wyhazugi (WU 1750); brat Jan w ten čas po trykrat z domu mne wistrčal (PUKANEC 1770); hned gak zavress očy, vistrča ta z pribitku (KC 1791); vystrčiť sa dk vysunúť sa odniekiaľ, ukázať sa: tedy se wystrči gako dennjčka swetlo twé a zdrawj twé skórsseg pówstane (KB 1757); vystŕkať sa, vystrkovať sa ndk: kwitek tento, kdiž slunce wichaza, ze zemj se wistrka (KT 1753); krúhi na stranách oltára se wystrkáli (KB 1757); extra aqvam: wystrká se, wyhlédá z wodi; subgrunda: pristressek aneb gánček strechi wýpustek, ktery z sťenj se wystrká (KS 1763); rozlyčné kwitky wen se wistrkugy, abi oči obweselity mohli (VP 1764)
vystrčovať p. vystrčiť
vystŕkať, vystŕkať sa, vystrkovať, vystrkovať sa p. vystrčiť