vystrieť, -ie, -ú, vystretú dok.
1. (čo) vyrovnať, narovnať, natiahnuť niečo pokrčené, zohnuté, nerovné: v. drôt; Nemôžem nohu vystrieť v kolene. (Zúb.) Saba vystrela chrbát. (Tim.)
2. (čo) narovnaním, natiahnutím napnúť, rozvinúť, rozostrieť: Vystrela si slnečník. (Jes.) Potvora, vystrieš krídlo. (Taj.) Vystrel kožu na slnce. (Dobš.) Vystriem plachty lode. (Smrek)
3. (koho) uložiť mŕtveho: Na biely stôl vystreli mŕtvu Betku. (Gráf) Skonal, vystreli ho pod stodolou. (Chrob)
4. (čo) natiahnuť, napriamiť: Vystrela proti nemu ruky a schvatla ho do náruče. (Fig.);
nedok. vystierať, -a, -ajú
|| vystrieť sa
1. vyrovnať sa, narovnať sa, napriamiť sa: Otec sa vystrel, vypäl prsia. (Ondr.) Podáva mu ruku vystrúc sa pritom dôstojne. (Tim.)
2. expr. natiahnuť sa, ľahnúť si: Ondrej sa nedal núkať a vystrel sa na svojom brlohu. (Kuk.) Vystrel sa do studenej trávy. (Lask.)
3. expr. zomrieť, umrieť: A keď sa vystriem, čo bude, ha? (Vaj.);
nedok. k 1, 2 vystierať sa