Slovenské slovníky

ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať sa • objavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialky • expr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienky • zračiť sa • odzrkadľovať sa • zrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strach • vychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiac • hovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička

2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavo • vyjavovať sa • prejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládeži • preukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch

p. aj javiť sa 1

3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádza • expr.: pretŕčať sa • vytŕčať sa • presúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom aute • robiť sa: on sa iba tak robí • hovor. expr.: producírovať sa • produkovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovali • hovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťami • expr.: nadŕdať sa • narábať sa • subšt. machrovať

p. aj chváliť sa

vystrkovať p. vytŕčať 1

vytŕčať 1. vysúvať odniekiaľ von • vystrkovať • vystŕkať: vytŕča, vystŕka ruku cez dvere; slimák vytŕča, vystrkuje rožky • vyplazovať (vytŕčať jazyk) • ukazovať (pazúry): mača ukazuje pazúry

2. presahovať cez niečo • trčať • vyčnievať: zo stromu vytŕčali, trčali suché konáre; zo steny vytŕčal, vyčnieval klinec • prečnievať: čosi tu prečnieva • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať: spod klobúka vykúkajú, vykukujú svetlé kučery

3. expr. dávať na nápadné miesto • ukazovať: vytŕča, ukazuje svoje bohatstvo • vystavovať na obdiv: v obloku vystavuje na obdiv nové obliečky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

vystrčiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) strkaním, tlakom al. nárazom dostať odniekiaľ von: Žid vystrčil Kováča zo sklepu. (Tim.) Keď vystrčil voz, rozletel sa kŕdel sliepok. (Kuk.)

2. (čo) vysunúť odniekiaľ von, aby to bolo viditeľné: Muž vystrčil zo dvier počernú hlavu. (Tim.) Okienko sa otvorilo a Cila vystrčila ruku. (Hor.) Vystrčil som jazyk (Jégé) vyplazil; pren. Na záhumní vystrčená stála drevená chalupa (Tim.) stála mimo dediny.

3. (čo) postaviť, zavesiť na nápadné, dobre viditeľné miesto. Vystrčil zástavu na dom. (Šolt.) Správca školy vystrčil rádio do okna. (Tat.);

nedok. vystrkovať -uje, -ujú i vystŕkať, -a, -ajú

|| vystrčiť sa vysunúť sa odniekiaľ von: Otvorenými oblôčkami domčeka sa vystrčili Maňuška a matka. (Jes-á);

pren. expr. vyjsť: Len v noci sa opovážil vystrčiť z úkrytu. (Švant.);

nedok. vystrkovať sa i vystŕkať sa

vystrkovať, vystrkovať sa p. vystrčiť, vystrčiť sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

vystrčiť dk
1. koho strkaním, tlakom al. nárazom dostať odniekiaľ von niekoho: chytil Karas Misska, za bradu vchitil a ho wen z domu wystrčyl ((NOVOHRAD) 1652); remenar truhlu zachlopil a fatensa wen s komory wistrcsil (KRUPINA 1745); služebniczy geho (muža) wystrčily, zbily a wen z domu wypúdily (PeP 1770);
x. pren wým o mnohich, kterych nenadále nemoc náhla zadusila, pád nesstastny, prihoda nenadala dussu wystrčila (SK 1697) prestali veriť
2. čo viditeľne vysunúť, vytrčiť niečo: (Boh) wystrčil ruku a ulapenú (holubicu) wnésel do korábu (KB 1757); tento (vrch Athos) do mora sedemdesát piet tisýc krokuw wystrčeny byl, dal Xerxes král odrezat, nebo hayowy pry nem byly se uderily (KrP 1760); kdibi nektery swaty w nocy z neba geden len prst wistrčil, wssetek swet, celu zem by oswitil (MiK 18. st)
F. v. pod viechu čo zverejniť, prezradiť niečo: gak gim ostré slowo powíss, secreta nezmlčá, z hnewu na zgaw wssecku tagnost pod wichu wistrča (GV 1755)
3. koho prinútiť na odchod; prinútiť opustiť miesto, zamestnávateľa, školu a pod., vyhodiť niekoho: člowek postaweny w ragi roskossi bil preč z ragu skrze angela wihnany a wistrceny (MS 1749); exclusit e scholis: ze sskoly ho wystrčil, wyhodil (WU 1750); exturbare: mocý wyhnati, wystrčiti (CL 1777); vystŕčať, vystrčiavať, vystrčovať, vystŕkať, vystrkovať ndk k 1: pello: honjm, strkám, wystrčugj (ASl 1740); extrudo: drewo, s kterim se y zahanal, wistrčjawal a wihanal; possessorou ze dwora, magiczj w rukach wolako drewo, wistrkal (VACHOTOVICE 1784);
x. pren o, stesliwa swateho swedomy weselost, ktera čerwa zewnitrniho wistrkugess (MC 18. st) zbavuješ pochybnosti; k 2: (veža) se wystrkala z wysokého domu králoweho (KB 1757); na znameni ssmrti wisstrkugu z radneho domu wissicu zasstawu čerwenu (GK 1779); ribj hlawj swe z wodj wistrkuwalj (Káz 18. st)
F. vystrkovať hlavu vyvyšovať sa: kdo rád tytule prigíma wisse sweho stawu, giste k swemu potupeňi wistrkuge hlawu (GV 1755); k 3: elimino: wyhánjm, z domu wen wystrkugi, wen wyprawugi, wyhazugi (WU 1750); brat Jan w ten čas po trykrat z domu mne wistrčal (PUKANEC 1770); hned gak zavress očy, vistrča ta z pribitku (KC 1791); vystrčiť sa dk vysunúť sa odniekiaľ, ukázať sa: tedy se wystrči gako dennjčka swetlo twé a zdrawj twé skórsseg pówstane (KB 1757); vystŕkať sa, vystrkovať sa ndk: kwitek tento, kdiž slunce wichaza, ze zemj se wistrka (KT 1753); krúhi na stranách oltára se wystrkáli (KB 1757); extra aqvam: wystrká se, wyhlédá z wodi; subgrunda: pristressek aneb gánček strechi wýpustek, ktery z sťenj se wystrká (KS 1763); rozlyčné kwitky wen se wistrkugy, abi oči obweselity mohli (VP 1764)

vystŕkať, vystŕkať sa, vystrkovať, vystrkovať sa p. vystrčiť

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a len pomaličky vystrkovali ≈ a jen pomalinku pozvedají
Azíz vystrkuje rožky a ≈ Azíz vystrkuje růžky a
len pomaličky vystrkovali hlavy ≈ jen pomalinku pozvedají hlavy
podväzky a necudne vystrkovali ≈ podvazky a necudně vystrkovaly
svete začali vystrkovať rožky ≈ světě začali vystrkovat růžky
vystrkovať rožky teroristi - únoscovia ≈ vystrkovat růžky teroristé - únosci
Vystrkovať tranzistory, to vedia ≈ Vystrkovat tranzistory, to umějí
začali vystrkovať rožky teroristi ≈ začali vystrkovat růžky teroristé
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu