vytýčiť, -i, -ia dok. (čo)
1. vyznačiť body, ohraničiť nejakú plochu al. nejaký smer v teréne tyčami vrazenými do zeme;
geod. previesť z plánu rozmery istého územného návrhu do prírody, do terénu: v. stavenisko, v. hranice, v. trať, v cestu;
2. kniž. stanoviť, určiť: v. (si) cieľ, úlohu, heslo, program;
nedok. vytyčovať, -uje, -ujú
vytyčovať p. vytýčiť