vyučiť dk
1. koho (na čo) sprostredkovať odborné vedomosti a zručnosti v nej. odbore, remesle: zemane wzaly na sobe bremena dietek swich a potreby, ano, y dceram swym k dobremu, k tomu dobremu bratom swym y pritelom, kterich aby mohly y napotom wiucžity (ZVOLEN 1557); toliko gedneho czloweka sme odeslaly k nassemu sollicitatorowy, aby nass wyuczyl (B. BYSTRICA 1610); sinou swich dal na remeslo wiučit (s. l. 1778)
2. koho čomu, v čom naučiť niekoho niečo: wyvč mňe twé prawde (CC 1655); wiuč mne, Hospodine, ceste swe (WO 1670); katolik: nemáss tomu proto weriti, že gsem gá tě tomu wiučil; (luteráni) powinni gsu lepey se w tom dati wyučiti (IA 1708); edocere et perdocere: dokonále wyvčiti (CL 1777); -ovať ndk
1. k 1: kazatel kaže, posluchačuw poradne wiučugjce (KoB 1666); člowek múdry a učeny mnohich wiučuge (GV 1755); pyski sprawedliwého wyučugú wélmy mnohých (KB 1757); na to, co učitel wykládá, neb wyučuge, pozor degte (RPM 1795)
2. k 2: o spuosobu a zachowanij manželskom a powinnosti gegich obogiho pohlawj, wiucžuge nas Pysmo swate (BAg 1585); prokliname tich, ktery nas k tomu naboženstwj ničemnemu wiučowaly (ZA 1676); (s. Štefan) z laski puheg gich wiučowal o Ježýssowi (GK 1779); giných ne tak reču, gako prikladem wyučowati může (PiA 1782)
3. koho k čomu vychovávať: tobe pokorne prosijme, aby služebkine twe, aby bily hodne wgiti mezy twe wiwolene a roditi y wiucžowati dijtky swe ku czty a k chwale gmena tweho swateho (BAg 1585); otcoustvi zalezi v tom, že gich za swich uznava, duszi telem opatruge, viučuge, napomina, pokutuge (SS 18. st); vyučiť sa dk
1. čo nadobudnúť odborné vedomosti a zručnosti v nej. odbore al. remesle: prespolny ssewczy, ktery se dokonale remesla newiučily, namagj moczy mity swe dilo neb obuw prodawaty (TRENČÍN 1579); (tovariš) neyprwe list musj proukazat a doswečit, že se w mjste cechu a v statečneho mjstra wyučil (VRBOVÉ 1681); (tovariš) u werneho a sprawedliweho sweho poradneho mistra swe leta wiplnil a naležite se wiučžil (VELIČNÁ 1712)
2. čo od koho naučiť sa, naštudovať si: nedobre se tehdy wiučil doctor včenj papeskemu (TP 1691); od prwnj až do XVII. rozprawky obssyrně wivčitj se mužess (RW 1702); tak se bude (dieťa) radowati, že se giž wivčylo gednu chartu (BZ 1749); ga sem se viucsil, skoly sem zanechal, guss bych sem milerad hospodarem zostal (KC 1791)
3. z čoho poučiť sa: Pithagoras z umeny swetskeg mudrosty wiučyl se, aby žadneg wecy se nedywil (MC 1742); wiučte se ze strassliwich prikladow ginich, gako pokanj mate činity (MiK 18. st); -ovať sa ndk k 1: kdežto skrze sskoly mame rozumetj nie toliko sproste skoly, w kterich se mladež wyučuge (CS 18. st); k 2: deyž nam (Bože), abychom tak Pijsem swatych posluchali, gim se wyučowali a tak rozumeti mohli (Mod 1573 E); z toho prikladu se guss wiucugte, gak mate dietki wasse hnedki od mladosti na dobreg uzde držati (MS 1758); preukažem wam z obecneho kategismu, w kterem sa wssecy skratka wiučugu, gak magu užitečne k spowedy prystupowaty (MiK 18. st)