Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyučiť dok. poskytnúť odb. prípravu v učebnom pomere: v. mládež v nových profesiách

// vyučiť sa získať odb. vedomosti v učebnom odbore: v. sa remeslu, v. sa za inštalatéra, v-ená krajčírka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyučiť ‑í ‑ia dok.; vyučiť sa

vyučiť -čí -čia vyuč! -čil -čiac -čený -čenie dok.


vyučiť sa -čí sa -čia sa vyuč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

podkovať, podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto al. podpätok • okovaťokuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy

2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť • vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctvepripraviť: je dobre pripravený v angličtinezdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane


vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generáciezastaráv.: vykolísaťodkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudíexpr.: vypiplaťvyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokovexpr.: vypeľhaťvyplekaťodplekaťnár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného synavypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosťvyučiťvyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnikvycvičiťhovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované detihovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)

2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovaťdochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detívyživiťuživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu

3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy


vyštudovať štúdiom nadobudnúť kvalifikáciu • vyučiť sa: vyštudoval, vyučil sa za lekáravyškoliť sa: vyškolil sa na západných univerzitách


vyučiť sa p. vyštudovať


zapracovať 1. naučiť niekoho vykonávať istú prácu • zaučiťzaškoliť: zapracovať, zaučiť učňov do remesla; zaškoliť nových pracovníkovzacvičiť (cvičením): zacvičiť niekoho do počítačovej technikyvyučiťvyškoliťvycvičiť: vyučiť za odborníka; vyškoliť chlapca za traktoristu; dlho trvalo, kým ma vycvičilizabehaťzabehnúť (uviesť postupne do chodu, do prevádzky; o stroji): zabehať, zabehnúť prístroj na výrobu cestovín

2. pridať niečo a tak spracovať • vpracovať: zapracovať, vpracovať do masy prísady

3. hovor. začať energicky, rázne vykonávať nejakú činnosť • ponamáhať sa: ruka mu v sebaobrane zapracovala; Zapracujte, ponamáhajte sa trocha!hovor. expr.: švihnúť sašvihnúť si: museli sa švihnúť, aby všetko stihli

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyučiť, -í, -ia dok. (koho čomu, koho za čo, koho čo, koho s neurč.) poskytnúť niekomu odbornú prípravu v nejakom odbore, poskytnúť niekomu vzdelanie: Chcel syna niečomu vyučiť. (Kuk.) Dal ho vyučiť baníctvu. (Jégé) Bolo by ho dať vyučiť za kňaza. (Taj.) Vyučili ju trsťou zapletať opierky. (Ondr.) Nebohý brat ju vyučil. (Vaj.);

nedok. vyúčať, -a, -ajú

|| vyučiť sa

1. (čo, čomu, za čo, na čo i bezpredm.) učením získať vedomosti, poznatky, znalosti z nejakého odboru, získať, nadobudnúť vzdelanie v nejakom odbore: Vyučil sa remeslo. (Kul.) Vyučila sa šitiu. (Podj.) Mal sa vyučiť za maliara izieb. (Smrek) Janko vyučil sa na kováča. (Tat.) Vyučím sa za štyri roky a som pán. (Ráz.)

2. zastar. (čo) naučiť sa: Nemohol sa vyučiť spisovnú reč. (štúr); nedok. k 1 vyúčať sa

vyučiť dk
1. koho (na čo) sprostredkovať odborné vedomosti a zručnosti v nej. odbore, remesle: zemane wzaly na sobe bremena dietek swich a potreby, ano, y dceram swym k dobremu, k tomu dobremu bratom swym y pritelom, kterich aby mohly y napotom wiucžity (ZVOLEN 1557); toliko gedneho czloweka sme odeslaly k nassemu sollicitatorowy, aby nass wyuczyl (B. BYSTRICA 1610); sinou swich dal na remeslo wiučit (s. l. 1778)
2. koho čomu, v čom naučiť niekoho niečo: wyvč mňe twé prawde (CC 1655); wiuč mne, Hospodine, ceste swe (WO 1670); katolik: nemáss tomu proto weriti, že gsem gá tě tomu wiučil; (luteráni) powinni gsu lepey se w tom dati wyučiti (IA 1708); edocere et perdocere: dokonále wyvčiti (CL 1777); -ovať ndk
1. k 1: kazatel kaže, posluchačuw poradne wiučugjce (KoB 1666); člowek múdry a učeny mnohich wiučuge (GV 1755); pyski sprawedliwého wyučugú wélmy mnohých (KB 1757); na to, co učitel wykládá, neb wyučuge, pozor degte (RPM 1795)
2. k 2: o spuosobu a zachowanij manželskom a powinnosti gegich obogiho pohlawj, wiucžuge nas Pysmo swate (BAg 1585); prokliname tich, ktery nas k tomu naboženstwj ničemnemu wiučowaly (ZA 1676); (s. Štefan) z laski puheg gich wiučowal o Ježýssowi (GK 1779); giných ne tak reču, gako prikladem wyučowati může (PiA 1782)
3. koho k čomu vychovávať: tobe pokorne prosijme, aby služebkine twe, aby bily hodne wgiti mezy twe wiwolene a roditi y wiucžowati dijtky swe ku czty a k chwale gmena tweho swateho (BAg 1585); otcoustvi zalezi v tom, že gich za swich uznava, duszi telem opatruge, viučuge, napomina, pokutuge (SS 18. st); vyučiť sa dk
1. čo nadobudnúť odborné vedomosti a zručnosti v nej. odbore al. remesle: prespolny ssewczy, ktery se dokonale remesla newiučily, namagj moczy mity swe dilo neb obuw prodawaty (TRENČÍN 1579); (tovariš) neyprwe list musj proukazat a doswečit, že se w mjste cechu a v statečneho mjstra wyučil (VRBOVÉ 1681); (tovariš) u werneho a sprawedliweho sweho poradneho mistra swe leta wiplnil a naležite se wiučžil (VELIČNÁ 1712)
2. čo od koho naučiť sa, naštudovať si: nedobre se tehdy wiučil doctor včenj papeskemu (TP 1691); od prwnj až do XVII. rozprawky obssyrně wivčitj se mužess (RW 1702); tak se bude (dieťa) radowati, že se giž wivčylo gednu chartu (BZ 1749); ga sem se viucsil, skoly sem zanechal, guss bych sem milerad hospodarem zostal (KC 1791)
3. z čoho poučiť sa: Pithagoras z umeny swetskeg mudrosty wiučyl se, aby žadneg wecy se nedywil (MC 1742); wiučte se ze strassliwich prikladow ginich, gako pokanj mate činity (MiK 18. st); -ovať sa ndk k 1: kdežto skrze sskoly mame rozumetj nie toliko sproste skoly, w kterich se mladež wyučuge (CS 18. st); k 2: deyž nam (Bože), abychom tak Pijsem swatych posluchali, gim se wyučowali a tak rozumeti mohli (Mod 1573 E); z toho prikladu se guss wiucugte, gak mate dietki wasse hnedki od mladosti na dobreg uzde držati (MS 1758); preukažem wam z obecneho kategismu, w kterem sa wssecy skratka wiučugu, gak magu užitečne k spowedy prystupowaty (MiK 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu