kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
vyvýšenina, vyvýšenisko p. kopec 1
vyvýšenina, -y, -nín ž.
1. vyvýšený terén, vyvýšené miesto vyčnievajúce nad okolitou krajinou, pahorok: Kráčajú na vyvýšeninu, odkiaľ je rozhľad na svahy turčianskej záhrady. (Al.);
geol. druh nerovnosti na zemskom povrchu;
2. vôbec zvýšené miesto na nejakej ploche: Okolo lampy urobili vyvýšeninu. (Kuk.);
vyvýšeninka, -y, -niek ž. zdrob.
(jedna) vyvýšenina; (bez) vyvýšeniny; (k) vyvýšenine; (vidím) vyvýšeninu; (hej) vyvýšenina!; (o) vyvýšenine; (s) vyvýšeninou;
(dve) vyvýšeniny; (bez) vyvýšenín; (k) vyvýšeninám; (vidím) vyvýšeniny; (hej) vyvýšeniny!; (o) vyvýšeninách; (s) vyvýšeninami;