vyvýšenina, -y, -nín ž.
1. vyvýšený terén, vyvýšené miesto vyčnievajúce nad okolitou krajinou, pahorok: Kráčajú na vyvýšeninu, odkiaľ je rozhľad na svahy turčianskej záhrady. (Al.);
geol. druh nerovnosti na zemskom povrchu;
2. vôbec zvýšené miesto na nejakej ploche: Okolo lampy urobili vyvýšeninu. (Kuk.);
vyvýšeninka, -y, -niek ž. zdrob.