vyznačiť1, -í, -ia dok. (čo)
1. opatriť znamením, znameniami, značkou, značkami, označiť: Kalnický si prečítal komentár a vyznačil ho červenou ceruzou. (Urb.) Pri písaní listu svedomite vyznačil mäkčeňom všetko, čo sa malo čítať mäkko. (Zúb.)
2. určiť, stanoviť, vytýčiť: Vyznačil som si strednú cestu. (Jégé) Pohorelci sa pribrali do kopania vyznačených základov. (Heč.);
nedok. vyznačovať1, -uje, -ujú
vyznačiť2, -í, -ia dok. trochu zastar. (koho) vyznamenať, poctiť: Pán architekt by nás vyznačil, keby prišiel k nám. (Jégé);
nedok. vyznačovať2, -uje, -ujú
|| vyznačiť sa vyznamenať sa: Podolskí boli by sa vraj vyznačili v týchto bitkách. (Vaj.);
nedok. vyznačovať sa1,