vymykať sa opúšťať bežný rámec niečoho, bežný postup • vybočovať: príhoda sa vymyká, vybočuje z denného života • odkláňať sa: jeho spôsoby sa odkláňajú od normy • vzďaľovať sa: vzďaľuje sa to od zaužívaných tradícií
vzdaľovať, vzďaľovať sa p. vzdialiť, vzdialiť sa
vzdialiť sa, -i, -ia, rozk. vzdiaľ dok. odísť, odobrať sa preč, opustiť nejaké miesto, nejaký priestor: Keď nie sú vám po vôli moje návštevy, ja sa vzdialim. (Tim.) Kývol vyslancom, aby sa vzdialili. (Kal.) Dovolíte, aby som sa vzdialila. (Vaj.);
nedok. vzďaľovať sa, -uje, -ujú
|| vzdialiť kniž. (koho) odstrániť, poslať preč: Rozvinul kapitánovi svoj plán: vzdialiť Pašku, nájsť mu v meste službu. (Kuk.);
nedok. vzďaľovať