vzťah -u m.
1. vnútorná spojitosť, súvis medzi javmi: spoločenské v-y; ekon. → výrobné v-y; filoz.: v. obsahu a formy, v. medzi bytím a vedomím
2. uvedomený postoj človeka k niekomu, niečomu, vzájomná súvislosť s niekým, niečím, pomer: priateľský, príbuzenský, partnerský v., v. medzi otcom a synom, vyvinul sa medzi nimi úzky v.; v. k prírode, k tradíciám
3. kladný postoj, záujem: vypestovať v mládeži v. k umeniu
□ (ne)mať v. k niečomu (ne) zaujímať sa o niečo; byť vo v-u s niečím súvisieť s niečím;
vo vzťahu k predl. s D vyj. zreteľ: postavenie ministerstiev vo v-u k podnikom;
vzťahový príd.: lingv. v-é prídavné meno (napr. bytový, vodný);
vzťažný príd. lingv.: v-á funkcia zámen vyjadrujúca podraď. vzťah medzi vetami; v-á veta vedľ. veta uvedená zámenom vo vzťaž. funkcii