budiť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) rušiť niekomu spánok, prebúdzať zo sna, zobúdzať: O tretej ráno už vstal a budil starú mater. (Taj.) Vozy rachocú a budia tiché kopanice. (Ráz.)
2. (čo) vzbudzovať, vyvolávať, byť príčinou niečoho: b. obdiv, b. záujem; b. úctu, lásku k niečomu; budiť v niekom dobré predsavzatie; b. národné povedomie; b. pozornosť, nechuť, nenávisť, závisť, údiv, úžas, odpor, súcit; el. tech. b. napätie
● b. zlú krv vyvolávať pohoršenie, b. podozrenie byť podozrivý;
opak. budievať, -a, -ajú;
dok. k 1 zobudiť, prebudiť, k 2 vzbudiť
|| budiť sa
1. preberať sa zo spánku, prebúdzať sa, zobúdzať sa: b. sa včas ráno, b. sa sám od seba; Chalupy sa budia pomaly. (Ráz.); pren.: Vidiek sa budí. (Kuk.) Nastala jar. Všetko sa budí k životu. (Tim.);
2. vznikať, objavovať sa: Ak v blízkosti vodiča pohybujeme magnetom, budí sa (indukuje sa) vo vodiči elektrický prúd. — Tým viacej budila sa v Tonkovi maminkina povaha. (Taj.);
dok. zobudiť sa, prebudiť sa
vzbudiť, -í, -ia dok.
1. trochu zastar. (koho) prebudiť, zobudiť: Žobrák ráno vzbudil Žltovlásku. (Dobš.) Jánošík vzbudí spáčov zo sna. (Ráz.-Mart.); pren. Musím vzbudiť svedomie grófkino (Jégé) spôsobiť, aby cítila výčitky.
2. (čo) dať podnet k vzniku niečoho, vyvolať, spôsobiť: v. záujem o niečo; v. strach, nepokoj, nedôveru, podozrenie, prekvapenie, obdiv, pohoršenie, pochybnosti, rozruch, pozornosť, odpor, túžbu, hnev, nenávisť, lásku, sympatiu, úctu, ľútosť, sústrasť, ohlas, rešpekt, smiech; Roztrieštením atómu môžu vzbudiť takú silu, ktorá i našu planétu môže rozmetať na kusy. (Jégé) v. elektrický prúd pôsobením magnetu;
nedok. k 2 vzbudzovať, -uje, -ujú;
k 1 zried. vzbúdzať, -a, -ajú
|| vzbudiť sa
1. kniž. zastar. zobudiť sa, prebudiť sa: Pretože sa to dialo oproti špitálu, kde náš akademik odfukoval, aký div, že vzbudiac sa bral to na seba. (Záb.); pren. Hora zašumela, lebo vetrík sa vzbudil (Hor.) začal fúkať.
2. vzniknúť, povstať: V Ondrejovi vzbudil sa podivný cit, akási predtucha. (Vaj.);
nedok. vzbúdzať sa;
k 2 i vzbudzovať sa