vzduch -u m.
1. zmes kyslíka, dusíka a i. plynných častí obklopujúca Zem a nevyhnutná pre živé organizmy, povetrie: svieži, studený v., teplota, tlak v-u, nabrať v. do pľúc, vznášať sa vo v-u; v. je čistý i fraz. nebezpečenstvo nehrozí
2. vonkajší priestor, príroda, ovzdušie: ísť na v., pohyb na čerstvom v-u; vyletieť do v-u vybuchnúť, explodovať
● → lapať v.; to je preňho v. nevšíma si to; niečo → visí vo v-u;
vzduchový príd. k 1: v. prúd, v-á vlna; odb. v-á brzda pneumatická; v. vankúš vrstva prúdiaceho vzduchu (umožňujúca napr. pohyb vznášadla)