Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

predsavziať si iba v neurč. a v min. dok. rozhodnúť sa, zaumieniť si: p-l si, že o tom už nebude hovoriť

prevziať -vezme -vezmú dok.

1. vziať, obyč. do ruky od niekoho iného, prebrať: p. list, peniaze, telefonát

2. vziať od niekoho do vlastníctva, do správy ap., prebrať: p. predajňu, p. dieťa do opatery; p. cudzie slovo; p. zvyky osvojiť si

3. vziať na seba úlohu, povinnosť ap., prebrať: p. dozor, velenie, službu

vziať vezme vezmú dok.

1. chytiť rukami, nástrojom ap. (a istý čas držať), zobrať: v. noviny zo stola, v. si cigaretu, v. niečo prstami, do prstov, pinzetou; v-i to preč! v. dieťa na ruky, v. dievča do tanca; v-i(te) si ponúkanie; v. palicu na psa; hovor. v-i si kabát! obleč si; v. liek užiť

2. zbaviť vlastníctva, odcudziť, odobrať, odňať (násilím), zobrať, op. dať: všetko mu v-li; v. dieťaťu hračku; v. niekomu jedlo od, spred úst; v. niekomu krv odobrať; v. si život spáchať samovraždu; v. niekomu slovo nedovoliť mu ďalej hovoriť

3. prijať ako svoje, získať (kúpou, ako odmenu, výhodu ap.); zadovážiť si, nadobudnúť, zobrať: v. tovar na úver; v. úplatok; za robotu nev-l nič; odkiaľ v. peniaze? v. si odklad, dovolenku; kde v-l tú bezočivosť?

4. prijať k sebe (do spoločnosti, kolektívu ap.), zobrať: v. podnájomníka, v-li ho medzi seba, so sebou do divadla; (ne)v-li ho do práce, na vysokú školu; v. si obhajcu najať

5. odviesť (za vojaka), zaistiť (políciou ap.), zobrať: v-li ho na vojnu, v. obvineného do väzby

6. odniesť, strhnúť so sebou, zobrať: voda v-la most; neos. v-lo ho s autom do priekopy

7. absolvovať (význ. 2), zabrať, zobrať; zasiahnuť: v. dva schody naraz; hovor.: v. zákrutu šmykom, v-li cestu skratkou

8. prevziať ako úlohu, povinnosť, zobrať: v. si veľa (vecí) na starosť, v. službu za kolegu; v. vinu na seba

9. pochopiť (význ. 1), vyložiť si, zobrať: v. žart doslova, osobne; hovor.: ako sa to v-e z akého hľadiska to posúdime; keď sa to tak v-e keď sa nad tým zamyslíme

10. hovor. expr. (o nešťastí ap.) premôcť (význ. 4), ovládnuť, zobrať: veľmi ho to v-lo

11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A), zobrať: v. skazu skaziť sa; v. koniec skončiť sa; v. na vedomie uvedomiť si;

pren. (ne)v. na vedomie (ne)všimnúť si; v. na zodpovednosť urobiť zodpovedným; v. niečo do úvahy prihliadnuť na to; v. si príklad, vzor od niekoho; v. si na starosť postarať sa; v. do ochrany ochrániť; v. niečo späť odvolať

● v. si niečo do hlavy zaumieniť si; v-l si mi to z → úst; kniž. v. do rúk svoj osud pričiniť sa o lepší život; v. si niekoho, niečo na → mušku; v. niekoho do → parády; v. → rozum do hrsti; v. → nohy na plecia; v. niekoho za → slovo; v. si niečo k → srdcu; v. niekoho na milosť a) odpustiť mu b) začať ho brať na vedomie; v. niečo na → ľahkú váhu; v-lo mu to reč veľmi ho to prekvapilo ap.; v. niekomu → vietor z plachát; v. to (okľukou, krížom) pustiť sa, dať sa (okľukou, krížom); expr.: nech ho, to čert, parom v-e! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť; aby ho, to, bodaj ho, to čert, parom v-l! zahrešenia

// vziať sa

1. pobrať sa (význ. 1), zobrať sa: v-l sa a nebolo ho

2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, prísť, zobrať sa: kde si sa tu v-l? odkiaľ sa v-lo toľko prachu?

3. (o dvojici) uzavrieť sobáš, zobrať sa: vlani sa v-li

// vziať si (o jednotlivcovi) uzavrieť sobáš s niekým, zobrať si: v-l si spolužiačku (za ženu)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

predsavziať si iba v neurč. a v min. dok.

prevziať ‑vezme ‑vezmú ‑vzal dok.

vziať vezme vezmú vzal dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1

odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovať • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiť • odvážiť sa • osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovať • dať sa • podujať sa • podobrať sa • podbrať sa • chopiť sa • chytiť sa • zried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém

predsavziať si nadobudnúť pevný úmysel niečo vykonať, podniknúť • zaumieniť si: predsavzal si, zaumienil si, že sa čo najskôr osamostatní; zaumienil si, predsavzal si sľub dodržať • kniž. uvziať si • zavzať si: čo si uvzal, zavzal, z toho nepopustil • umieniť si • zmyslieť si • zried. umyslieť si (F. Hečko) • zastar. zamyslieť si (Dobšinský) • rozhodnúť sa (po úvahe prísť k záveru urobiť niečo): rozhodla sa nefajčiť; mladí sa rozhodli na odvážny krok

rozhodnúť sa po úvahe prísť k záveru • odhodlať sa: rozhodol sa, že odíde; odhodlať sa k činu • dať sa (rozhodnúť sa pre istú činnosť): dal sa na podnikanie; dal sa na krádež • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): zaumienil si, že prestane fajčiť • prikloniť sa (rozhodnúť sa za istú možnosť): prikloniť sa k prvému riešeniu • hovor. expr. rozkývať sa (rozhodnúť sa po dlhom váhaní): konečne sa rozkývala • hovor. zastar. namyslieť sa • zastar.: ustáliť sa • rozhútať sa: namyslel sa, ustálil sa, že neodíde

zaumieniť si nadobudnúť pevný úmysel niečo uskutočniť • predsavziať si • vziať si pred seba • umieniť si: (za)umieniť si pravidelne navštevovať rodičov; predsavzal si, že zmaturuje s vyznamenaním • zmyslieť si • zastar. zamyslieť si (Dobšinský): zmyslel si zneužívať svoje postavenie • kniž. uvziať si • zried. umyslieť si (Hviezdoslav, F. Hečko) • rozhodnúť sa (po úvahe dospieť k záveru niečo urobiť): rozhodol sa polepšiť • fraz. vziať si do hlavy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

predsavziať si, defekt. len v neurč. a v min. č. -vzal si, -vzatý dok. (čo, s neurč. i so spoj. že) rozhodnúť sa pre niečo, zaumieniť si: Predsavzala som si dvojnásobne pracovať. (Vans.) Hmotné prostriedky nedostačujú na dosiahnutie predsavzatého cieľa. (Šolt.)

prevziať, -vezme, -vezmú, -vzal, prevzatý dok. (čo, koho)

1. vziať, prijať od niekoho, obyč. priamo z rúk pre seba al. pre iného: p. vec, zástavu, peniaze, zásielku, list, tovar, p. hlásenie, telefonický rozhovor; Vanovský prevzal od Bety spiacu Lily a položil ju na diván. (Vaj.)

● p. slovo ujať sa reči po niekom, začať hovoriť; p. opraty ujať sa vedenia, vlády;

2. vziať, prijať od niekoho do vlastníctva al. správy; prijať do pracovného pomeru: p. predajňu, budovu, závod; p. pracovníkov; žel. p. vlak, rušeň; šport. p. loptu;

3. vziať na seba nejakú úlohu, ujať sa jej: p. moc, velenie, funkciu, zodpovednosť, patronát, dozor, agendu, úrad, službu; p. výchovu niekoho; p. na seba starosť o niekoho al. o niečo; p. iniciatívu;

4. prebrať, osvojiť si niečo: p. slová, mravy, učenie, kultúru, umenie; p. zvyky, obyčaje;

nedok. preberať

uvziať si, defekt. len v neurč. a v min. č. uvzal si dok. (čo, s neurč. i so spoj. že) zaumieniť si niečo, rozhodnúť sa pre niečo, predsavziať si: Tvoj otec bol taký chlap, čo si uvzal, nepopustil. (Tat.) Sedmik, uvzavši si raz priečiť sa, nedbal na nikoho. (Urb.) Uvzal si, že sa obzrie po dajakom pomocníkovi. (Zgur.)

|| uvziať sa zaťať sa, zatvrdiť sa: V jeho duši sa čosi uvzalo, zaťalo. (Urb.)

vziať sa¹, vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok.

1. hovor. neočakávane sa objaviť; vzniknúť, povstať, zobrať sa: Kde sa len vzala táto aristokratka medzi plebejcami! (Vaj.) Kde by sa tu vzala nostalgia a pesimizmus? (A. Mat.) Kde sa veznme, tu sa vezme — milý Ondráš vojde do dvora (Kuk.) náhle. Taká utešená polianka. Kdeže sa tá tu vzala? (Tat.) Kde si sa tu vzal? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

2. arch. (na čo) začať niečo robiť, podobrať sa: Kto sa dobrovoľne na to vezme, nech vstane. (Kal.) Vzal by sa j i na ženskú robotu. (Kuk.)

3. odísť, pobrať sa, zobrať sa: Vezme sa a poď ho v nohy. (Záb.) Sova vzala sa na krídla (Taj.) vzlietla.

vziať sa², vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok. uzavrieť sobáš, vstúpiť do manželstva, zobrať sa: Keď sa vzali, pristali k sebe. (Tal.) Ak sa máte radi, vezmite sa. (Bedn.)

vziať, -vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok.

1. (čo, koho) uchopiť, chytiť do ruky, do rúk, nabrať pomocou rúk, zobrať: v. niečo do rúk; v. si cigaretu; v. z príborníka tanier; Vzali si peniaze zo stola. (Ondr.) Vzala zo zeme niekoľko kamienkov. (Fig.) Vzal Zuzku za ruku a šli. (Taj.) Z vešiaka vzal ručník. (Zúb.) Kazimír vzal do ruky zbraň. (Vaj.) Horovič vzal listy a pozorne ich prečítal. (Urb.) Vzal Aničkinu ruku a pozrel na jej tvár. (Vaj.) Chlap vzal pinklík na plece. (Tat.) Bača vzal kôš na valašku. (Taj.) Karol, vezmi Elzu na lono. (Vaj.) Vzal háby pod pazuchu. (Taj.); v. dieťa na ruky, na chrbát; hovor. v. si prášok, liek užiť

● hovor. v. niekomu niečo z jazyka povedať prv, predbehnúť niekoho v reči; vzali ste mi to (slovo) z jazyka práve som to chcel povedať; hovor. v. si niečo do hlavy zaumieniť si; expr. v. rozum do hrsti začať premýšľať; expr. v. si niečo, niekoho na mušku začať sa niečím, niekým intenzívne zaoberať; hovor. v. niekoho do parády (nakrátko) a) vynadať mu, pokarhať ho; b) začať s ním prísne zaobchádzať; expr. čert (parom) ho (ju ťa, to) vzal zakliatie; hovor. v. niekoho do rečí začať ho ohovárať; hovor. expr. na to môžeš vziať jed je to celkom isté; v. niečo do úst zjesť al. vypiť (obyč. málo); nevziať (nič) do úst nezjesť, nevypiť ani trochu; kniž. v. niečo na vedomie, na známosť prijať, osvojiť si ako nový poznatok; v. niečo do úst zjesť al. vypiť (obyč. málo); si príklad z niekoho, niečoho začať konať podľa príkladu niekoho, niečoho; v. si niečo k srdcu začať niečo vážne chápať; expr. v. nohy na plecia začať utekať, ujsť, zmiznúť; aký to vezme koniec ako sa to skončí; v. skazu skaziť sa, zničiť sa; zastar. Vzal si pred seba, že ide inakšie robiť (Kuk.) zaumienil si, predsavzal si.

2. (čo komu, čo) odňať, odobrať (obyč. násilím), zobrať, zbaviť niekoho niečoho: v. dieťaťu hračku; v. súperovi loptu; v. niekomu obličku operatívne vybrať; Panebože, ešte že mu ju (pušku) niekto nevzal. (Sev.) Keď mu kone vzali, dobre. (Taj.) Hanbila sa, ako keď mládencovi na záletoch halenu vezmú. (Taj.) Vzali mu trafiku. (Vaj.); neos. Dych mu vzalo (jaš.) nemohol dýchať. Vezmeme ti troška krvi. (Tat.) Bledá tvár i jej krutý výzor mu vzali odvahu. (Jaš.)

● kniž. v. niekomu život zabiť, usmrtiť niekoho; v. si život zabiť sa, spáchať samovraždu; v. niekomu slovo nedovoliť mu hovoriť; hovor. v. niekomu strechu nad hlavou odňať mu byt, dom, pozbaviť ho bývania;

3. (čo z čoho) odobrať, zobrať z povrchu niečoho, pozberať: v. z polievky mastnotu; v. smotanu z mlieka; v. úrodu z poľa zviesť, pozvážať;

4. hovor. (čo) obliecť al. obuť si niečo, zobrať: v. (si) kabát, klobúk, čižmy; Lne si ty kožuch vezmi. (Podj.) Ale si vezmi svetrík, večerami sa ochladí. (Žáry) Každú nedeľu si mohla vziať inú šatôčku. (Taj.)

5. (koho) odviesť, zobrať so sebou: v. niekoho so sebou; v. niekoho do divadla, na prechádzku; Janka vzali na vojnu. (Vaj.) Vzali ma do auta. (Tat.) Vezmite ma, strýčko, do Lenártoviec. (Vám.) Otec raz vezme Rudolfa do Štiavnice. (Al.) Četníci ho (Jančoviča) idú vziať. (Smrč.); v. niekoho do tanca začať s niekým tancovať;

6. (čo) prijať, prevziať niečo, obyč. ako odmenu, zobrať: v. za prácu 100,— Kčs; Za obrábačku vzal Hurtík štyri metre. (Smrč.) Od chlapov z druhej dediny vzal trojnásobnú cenu. (Fig.) Za prácu nevzal nič. (Taj.)

7. (čo) prevziať na seba ako úlohu, povinnosť, zobrať: Vzal starosti na seba. (Bedn.) Vďačne by som vzal na seba i smiešnu úlohu kazateľ, (Tat.) Vezme službu za neho. (Sev.)

● v. si niečo na starosť začať sa o niečo starať;

8. (čo) zohnať, získať, nájsť, zadovážiť si (obyč. s námahou), zobrať: Kde vezmem peniaze? — Kde si ho (nôž) vzal? (Jaš.) Kde to všetko vezmete? (Tim.) Kde ja vezmem také parohy? (Kuk.) Potom sa ma opýtal, kde som vzala dvojgrošník. (Janč.) Na dom vzal pôžičku. (Taj.) Kde ste vzali toľko rozumu? (Al.) Kdeže si vzal smelosť? (Tim.) Kde mám vziať ľútosť za hriech, keď ju necítim? (Jégé) Kdeže mám vziať oduševnenie a cit? (Vaj.); v. si dovolenku vybrať, odísť na dovolenku;

9. hovor. (čo) kúpiť: vezmi dva litre vína; Prišla žena vziať na dlh krpčeky. (Taj.) Vezmite si túto rakvu, dám vám ju lacnejšie. (Stod.)

10. (koho, čo, koho za čo) prijať, zobrať do nejakej spoločnosti, do rodiny, do bytu, do zamestnania, do istého pomeru ap.: v. niekoho na byt; v. niekoho do zamestnania, do práce, do služby; v. žiaka na vysokú školu; v. niekoho za učňa, za pomocníka; Vzali si ma k sebe. (Taj.) Haviar ju (Ilonu) vzal do kancelárie. (Jégé) Vzal som ho do opatery. (Al.) Hocikoho do svojho domu nevezmem. (Jégé) Vzali nás do vlády. (Stod.) Čo keby sme si vzali za svoje niektoré z tých deťureniec? (Fr. Kráľ) Do novej školy vezmeme aj nového učiteľa. (Taj.) Lúku zvali do árendy. (Urb.) Brat si vzal fiškála (Barč) najal.

11. (čo, koho) pochopiť, zhodnotiť, posúdiť istým spôsobom, vytvoriť si istú predstavu o niekom, o niečom, zobrať: v. niečo, niekoho vážne, tragicky; Ak vezmeme jeho novely, odlišovalo ho od priemeru našej prózy ešte niečo. (A. Mat.) Vezmite napríklad slovo „Licenz“. (Záb.)

● hovor. ako sa to vezme z akého hľadiska to posúdime; keď sa to tak vezme keď sa nad vecou zamyslíme: Ale keď sa to tak vezme, aj iné deti politizujú. (Krno)

12. hovor. expr. (koho, čo) zasiahnuť, schvátiť, strhnúť so sebou, zobrať: auto ho vzalo; vzala ho voda odniesla; Vzala ho (kobyla) pod predné kopytá. (Švant.)

13. hovor. (koho) (napr. o chorobe, nešťastí, silných dojmoch) ovládnuť, zmôcť, premôcť, otriasť niekým, zobrať: choroba ho vzala; nešťastie ho vzalo; Je ustatý, preto ho tá kvapka tak vzala (Taj.) opil sa z nej.

14. hovor. vzať to pustiť sa, dať sa istým smerom, niekade: vzal to cez les; Vzal to krížom cez Horský park. (Urb.)

15. zastar. (čo) dobyť niečo, zmocniť sa niečoho vojensky, útokom, zobrať: vzatie Pemzy (Jes.); Ľahko by sme vzali to prekliate hniezdo (Devín). (Jégé)

|| vziať si (koho; koho za ženu, za muža) vstúpiť s niekým do manželstva, uzavrieť s niekým manželstvo, zobrať si: Poľku som si vzal. (Tat.) Vzal si sedliacke dievča za ženu. (Jégé)

Morfologický analyzátor

nepredsavziať dokonavé sloveso
(ja) nepredsavezmem VKdsa-; (ty) nepredsavezmeš VKdsb-; (on, ona, ono) nepredsavezme VKdsc-; (my) nepredsavezmeme VKdpa-; (vy) nepredsavezmete VKdpb-; (oni, ony) nepredsavezmú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nepredsavzal VLdsam-; (ona) nepredsavzala VLdsaf-; (ono) nepredsavzalo VLdsan-; (oni, ony) nepredsavzali VLdpah-;
(ty) nepredsavezmi! VMdsb-; (my) nepredsavezmime! VMdpa-; (vy) nepredsavezmite! VMdpb-;
(nejako) nepredsavezmúc VHd-;

neprevziať dokonavé sloveso
(ja) neprevezmem VKdsa-; (ty) neprevezmeš VKdsb-; (on, ona, ono) neprevezme VKdsc-; (my) neprevezmeme VKdpa-; (vy) neprevezmete VKdpb-; (oni, ony) neprevezmú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neprevzal VLdsam-; (ona) neprevzala VLdsaf-; (ono) neprevzalo VLdsan-; (oni, ony) neprevzali VLdpah-;
(ty) neprevezmi! VMdsb-; (my) neprevezmime! VMdpa-; (vy) neprevezmite! VMdpb-;
(nejako) neprevezmúc VHd-;

nevziať dokonavé sloveso
(ja) nevezmem VKdsa-; (ty) nevezmeš VKdsb-; (on, ona, ono) nevezme VKdsc-; (my) nevezmeme VKdpa-; (vy) nevezmete VKdpb-; (oni, ony) nevezmú VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nevzal VLdsam-; (ona) nevzala VLdsaf-; (ono) nevzalo VLdsan-; (oni, ony) nevzali VLdpah-;
(ty) nevezmi! VMdsb-; (my) nevezmime! VMdpa-; (vy) nevezmite! VMdpb-;
(nejako) nevezmúc VHd-;

predsavziať dokonavé sloveso
(ja) predsavezmem VKdsa+; (ty) predsavezmeš VKdsb+; (on, ona, ono) predsavezme VKdsc+; (my) predsavezmeme VKdpa+; (vy) predsavezmete VKdpb+; (oni, ony) predsavezmú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) predsavzal VLdsam+; (ona) predsavzala VLdsaf+; (ono) predsavzalo VLdsan+; (oni, ony) predsavzali VLdpah+;
(ty) predsavezmi! VMdsb+; (my) predsavezmime! VMdpa+; (vy) predsavezmite! VMdpb+;
(nejako) predsavezmúc VHd+;

prevziať dokonavé sloveso
(ja) prevezmem VKdsa+; (ty) prevezmeš VKdsb+; (on, ona, ono) prevezme VKdsc+; (my) prevezmeme VKdpa+; (vy) prevezmete VKdpb+; (oni, ony) prevezmú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) prevzal VLdsam+; (ona) prevzala VLdsaf+; (ono) prevzalo VLdsan+; (oni, ony) prevzali VLdpah+;
(ty) prevezmi! VMdsb+; (my) prevezmime! VMdpa+; (vy) prevezmite! VMdpb+;
(nejako) prevezmúc VHd+;

vziať dokonavé sloveso
(ja) vezmem VKdsa+; (ty) vezmeš VKdsb+; (on, ona, ono) vezme VKdsc+; (my) vezmeme VKdpa+; (vy) vezmete VKdpb+; (oni, ony) vezmú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vzal VLdsam+; (ona) vzala VLdsaf+; (ono) vzalo VLdsan+; (oni, ony) vzali VLdpah+;
(ty) vezmi! VMdsb+; (my) vezmime! VMdpa+; (vy) vezmite! VMdpb+;
(nejako) vezmúc VHd+;