záverečný
I. príd.
1. kt. sa koná na záver (význ. 1): z-á scéna (románu), z-é skúšky; predniesť z-é slovo
2. (o čase) v kt. sa zatvárajú obchody, reštaurácie ap.: z-á hodina zatváracia
II. záverečná ž. hovor. záverečná hodina: je po z-ej
posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v roku • konečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálu • finálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápas • odb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akord • koncový • zastar. pokonný: posledný, pokonný súd
2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síl • jediný • jeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosť • zvyšujúci • zostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus
3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatný • nedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomili • najnovší: šaty ušité podľa najnovšej módy • najmódnejší • najmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší model • najpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit
4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák
zatvárací 1. uspôsobený na zatváranie • uzatvárací • uzavierací: zatvárací špendlík; uzatvárací, uzavierací ventil, príklop
2. (o čase) v ktorom sa zatvárajú obchody, reštaurácie a pod. (op. otvárací) • záverečný: zatváracia, záverečná hodina
záverečný 1. ktorý sa koná na záver • posledný • ostatný: záverečný, posledný, ostatný deň v roku • konečný • ukončujúci: konečné, ukončujúce predstavenie • finálny: finálny tón, akord • kniž. finitný • hovor.: finišový • finálový: finišový, finálový boj o víťazstvo
2. p. zatvárací 2
záverečný príd.
1. ktorý je, ktorý sa koná na záver, na koniec; konečný, posledný: z-á skúška, prednáška, reč; z-é predstavenie, z-á scéna; z-á kapitola; z-é vyúčtovanie;
2. obch. zatvárací. z-á hodina (v hostinci, v nočnom podniku ap.);
spodst. záverečná, -ej ž. hovor. zatváracia hodina
(jeden) záverečný; (bez) záverečného; (k) záverečnému; (vidím) záverečného; (hej) záverečný!; (o) záverečnom; (so) záverečným;
(štyria) závereční; (bez) záverečných; (k) záverečným; (vidím) záverečných; (hej) závereční!; (o) záverečných; (so) záverečnými;
(jeden) záverečný; (bez) záverečného; (k) záverečnému; (vidím) záverečný; (hej) záverečný!; (o) záverečnom; (so) záverečným;
(tri) záverečné; (bez) záverečných; (k) záverečným; (vidím) záverečné; (hej) záverečné!; (o) záverečných; (so) záverečnými;
(jedna) záverečná; (bez) záverečnej; (k) záverečnej; (vidím) záverečnú; (hej) záverečná!; (o) záverečnej; (so) záverečnou;
(jedno) záverečné; (bez) záverečného; (k) záverečnému; (vidím) záverečné; (hej) záverečné!; (o) záverečnom; (so) záverečným;