závisť -i ž. pocit nespokojnosti pri úspechu, šťastí ap. druhého, nežičlivosť: hľadieť na niekoho so z-ou; ozelenieť, zblednúť od z-i
závisť -ti ž.
závisť pocit nespokojnosti z úspechu, bohatstva, šťastia a pod. druhého: ľudská závisť; šťastie vzbudzujúce závisť • nežičlivosť: nežičlivosť postoja • závistlivosť • zried. závistivosť • neprajníctvo • neprajnosť
závisť, -ti ž. pocit nespokojnosti pri úspechu, napredovaní, šťastí ap. niekoho iného, nežičlivosť, neprajníctvo: cítiť, pociťovať z. voči niekomu; hľadieť na niekoho so z-ou, rozprávať o niekom (o niečom) so z-ou; ide puknúť (div nepukne), ide ho rozpučiť (div ho nerozpučí), ide ho poraziť (div ho neporazí) od z-i veľmi závidí
závisť ž pociťovanie nežičlivosti, neprajnosti, nepriateľstva voči niekomu: božegnjkowo prawo gest to, což magj mestu w každych kusych tak obezřeni býti w práwě wedlé duwodu tak, aby chudi lidé strpěti mohli, a že by w tem zawisti nebylo (ŽK 1473); ani pro prizen neb neprizen, ani pro baznu neb zawist, any pro zadne zalibeny (TRENČÍN 1582 VZ); zanechawsse wssecku kiselost, zawist a nenawist, zawazugeme se a slibugeme (ŽILINA 1620); bohatý gest dosti, ktery bez záwisti v statku swogem ssafuge (BV 1652); ruznice, zwady, zawisti, zrady, nyni gsau sstesti meho zawady (KK 1709); picha, zawist, nesprawedliwost wssudi gest rozmnozena (PoP 1723-24); dobry člowek ma od lidi w swete záwist a po smrti chwálu (GV 1755); welike prenasledowanj a zawjst citjm od nassych objwateluw (L. KOKAVA 1786); záwisťú ďábla smrt wessla w okršlek zeme (BE 1794); ze žálu a wíc z običagnég záwisti swég susedowi člunu swého požičati nechcel (BU 1795); znami wam gest tento swet, w nemž chlipnost, picha, zawist panuge (Pie 18. st) L. byť pohnutý z-ou závidieť: (Antonín) nikdy naproti sebe rownim hnewem aneb zawisti pohnuti nebil (VP 1764); plodiť z. medzi sebou závidieť niekomu: prikazuge se mistrom, aby zwady, zawyst mezy sebu neplodily (HLOHOVEC 1674); manželská z. žiarlivosť: zelotypia: manželská záwist (KS 1763) F. starych lidj rada, zawist nebo zrada welke pewnostj bere (BV 1652); závistka, závistôčka [-ečka] dem: invidiola: záwistka, zawistečka (KS 1763)