závisť -i ž. pocit nespokojnosti pri úspechu, šťastí ap. druhého, nežičlivosť: hľadieť na niekoho so z-ou; ozelenieť, zblednúť od z-i
závisť pocit nespokojnosti z úspechu, bohatstva, šťastia a pod. druhého: ľudská závisť; šťastie vzbudzujúce závisť • nežičlivosť: nežičlivosť postoja • závistlivosť • zried. závistivosť • neprajníctvo • neprajnosť
závisť, -ti ž. pocit nespokojnosti pri úspechu, napredovaní, šťastí ap. niekoho iného, nežičlivosť, neprajníctvo: cítiť, pociťovať z. voči niekomu; hľadieť na niekoho so z-ou, rozprávať o niekom (o niečom) so z-ou; ide puknúť (div nepukne), ide ho rozpučiť (div ho nerozpučí), ide ho poraziť (div ho neporazí) od z-i veľmi závidí
(jedna) závisť; (bez) závisti; (k) závisti; (vidím) závisť; (hej) závisť!; (o) závisti; (so) závisťou;
(štyri) závisti; (bez) závistí; (k) závistiam; (vidím) závisti; (hej) závisti!; (o) závistiach; (so) závisťami;