zázvor -u m. ďumbier (význ. 1, 2);
zázvorový príd.
zázvor -u ‹t < g < ind› ďumbier;
ďumbier sušený podzemok tropickej aromatickej byliny používaný ako korenie • zázvor
zázvor p. ďumbier
zázvor, -u, . p. -e m. druh voňavého cudzokrajného korenia, ďumbier; bot. zázvor (ďumbier) pravý (Zingiber officinale);
zázvorový príd.: z-é pečivo
(jeden) zázvor; (bez) zázvoru; (k) zázvoru; (vidím) zázvor; (hej) zázvor!; (o) zázvore; (so) zázvorom;
(dva) zázvory; (bez) zázvorov; (k) zázvorom; (vidím) zázvory; (hej) zázvory!; (o) zázvoroch; (so) zázvormi;