Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
rozchodiť sa1, -í, -ia i rozchádzať sa, -a, -ajú nedok.
1. ísť, odchádzať jeden od druhého, z jedného miesta na rozličné strany, rozbiehať sa, rozbehávať sa (o dvoch al. viac ľuďoch): r. sa všetkými smermi; Ľud sa rozchodil, jedna časť na Hron, druhá na Bystricu a tá tretia na Handle. (Ráz.) Tak po polnoci sa spoločnosť začala rozchádzať. (Zúb.)
2. roztrácať sa, rozbiehať sa, rozliezať sa, tratiť sa, strácať súdržnosť, rozptyľovať sa, nedržať pohromade: Ľudia rozchodia sa po poli. (Šolt.) Videl, že sa mu ovce rozchádzajú a teľce že sa rozišli. (Jégé) Čím diaľ, tým viac rozchodilo sa mu víno po žilách. (Taj.) Hmla sa rozchodí. (Ráz.) Zvečera boli (hory) modrasté, akoby sa bol dym po nich rozchádzal. (Švant.)
3. mať smer, smerovať na dve al. viac strán, rozdvojovať sa, rozdeľovať sa do dvoch al. viac smerov, rozbiehať sa: chodníky sa rozchodia; Na námestí sa cesty rozchádzajú na všetky strany. (Kuk.)
● ich cesty sa rozchodia, rozchádzajú nepatria spolu, musia sa rozísť;
4. (s kým, s čím i bezpredm.) odchádzať jeden od druhého, lúčiť sa; prerušovať spoločenský al. osobný styk, prestávať žiť spolu, rozvádzať sa: S biedou sa rozchodím, s žiaľom sa stretávam. (Horal) Rozchodili sa potom nekonečne dlhom rozhovore. (Tat.) S Gabou sa rozchádzam vlastne na jej žiadosť. (Jégé)
5. (bezpredm., v čom) líšiť sa, nezhodovať sa, odlišovať sa (v názoroch, v mienke ap.): naše názory, mienky, náhľady, záujmy, predstavy sa rozchádzajú; diametrálne sa r. úplne, celkom; Takým spôsobom sa dopĺňali, ale aj rozchodili. (Jégé) Svetonázorové i politicky sa rozchádzali. (Piš.)
6. zried. začínať (rýchlejšie) chodiť niekde: Čím ďalej, tým viac rozchodí sa po izbe, nazerá do kútov. (Švant.);
dok. 1, 2, 4 rozísť sa
rozísť sa, -íde, -ídu, -išiel, rozk. -íď dok.
1. (o väčšom množstve ľudí) odísť (z jedného miesta) na rozličné strany, porozchádzať sa, porozchodiť sa: V mene zákona rozíďte sa! (Fr. Kráľ) Rozišli sme sa do izbietok na spánok. (Gab.); rozídeme sa každý svojou stranou. (Hviezd.); Všetko sa rozišlo a ja som ostala v jedálni so Solanom sama. (Bedn.) Tehliari sa rozišli svetom, je to taká vandrovná chasa. (Hor.)
2. odobrať sa jeden od druhého, rozlúčiť sa: Po krátkom rozhovore sa rozišli. (Jégé) Išlo jej srdiečko odpadnúť, keď sa pred internátom rozišli. (Urb.) Rozišli sa s tým, že okolo poludnia sa nanovo pokúsia dostať do redakcie. (Urb.)
3. odísť od seba (jeden od druhého) rozličným (obyč. opačným) smerom: On sa dal hore a ja dolu. Rozišli sme sa tak navždy. (Švant.); hovor. nohy sa mi rozišli pošmykli na opačné strany; pren. Naše svety sa rozišli. Tvoj svet je denné jasno — môj nočná tma. (Vaj.)
4. roztratiť sa, poroztrácať sa naširoko, rozptýliť sa do priestoru, porozchádzať sa, porozbehávať sa, rozliezť sa (obyč. v neporiadku); rozplynúť sa: Videl, že sa mu ovce rozchádzajú a teľce sa rozišli. (Jégé) Chlapi rozišli sa po lese. (Ondr.) Tlupy zarastených chlapov rozídu sa krížom-krážom po krajine. (Urb.) Ozbrojené sily zo stredného Slovenska rozišli sa zasa po celom území. (Tat.); hmly, pary, mraky sa rozišli; dym, prach sa rozišiel; Ľudovi sa to pomaly rozišlo po údoch. (Gráf); pren. Rozišli sa mu driemoty (Kuk.) prestal driemať. Smiech rozíde sa jej po celej tvári (Tim.) naširoko sa usmeje.
5. (s kým i bezpredm.) prerušiť spoločenský al. osobný styk, prestať sa stýkať; prestať žiť spolu, rozviesť sa (najmä o snúbencoch al. o manželoch): Myslím, že som sa s tým človekom nadobe rozišiel. (Jégé) Koľkí sa rozídu pred samou svadbou. (Kuk.) Manželstvo nebolo šťastné, rozišli sa. (Bodic.)
6. hovor. odísť od seba, nechať, zanechať sa (jeden druhého), vzdialiť sa jeden od druhého: r. sa v dobrom, v zlom, po zlom, v hneve, (po) priateľsky; Rozišli sa v najlepšej zhode. (Kuk.) Priatelia sa rozišli v spore. (Tim.)
7. (s kým, s čím) nezhodnúť sa, nedohodnúť sa: V mrzutosti rozišiel sa so sestrou. (Šolt.) Rozišiel sa s kolegami, s riaditeľom a ministerstvom. (Bedn.) Nuž veď sa azda len nepobijeme. Veď to by bolo, aby sme sa rozišli. (Kuk.); hovor. spevák sa rozišiel s orchestrom nedodržal tempo orchestra;
pren. odmietnuť, zavrhnúť, opustiť niečo: K symbolizmu ho však nepriviedla vnútorná potreba, lež móda literárna, preto sa s ním ľahko rozišiel. (A. Mat.)
8. hovor. skončiť sa bez výsledku, nepodariť sa, nezdariť sa; rozpadnúť sa: Našej Žofe sa triafalo šťastie, ale veru Žofa nechcela. Nuž sa to celkom rozišlo. (Kuk.)
9. expr. rozšíriť sa, rozletieť sa: Sláva jeho mena sa rozišla po krajoch. (Al.)
10. zried. zväčšiť sa, roztiahnuť sa: Maríne pekné oči rozišli sa ešte naširšie. (Tim.);
nedoj. rozchádzať sa i rozchodiť sa
vzchodiť, -í, -ia i vzchádzať, -a, -ajú nedok.
1. (o rastlinách) vyrastať, schodiť, schádzať: Oziminy už vzchodia. (Ráz.)
2. kniž. (o nebeských telesách) vychádzať, vychodiť: Slniečko vzchodí. (J. Mat.) Slnko vzchádza. (Hviezd.) Bude mesiac vzchodiť. (Šteinh.)
3. kniž. vznikať: Vo Viedni nová nádej vzchádza. (Kal.)
4. kniž. prichádzať, prichodiť, schodiť (na um): Vzchodí mu na um. (Ráz.);
dok. k 1-3 vzísť
vzísť, vzíde, vzídu, vzišiel, rozk. vzíď dok.
1. (o rastline) vyrásť zo zeme, vyvinúť sa: Ovos zasejete a vzíde vám. (Kuk.)
2. kniž. (o nebeských telesách) vyjsť: Slnko vzišlo. (Hviezd.)
3. kniž. (z čoho, z koho) vzniknúť, povstať; zrodiť sa: Vinco bol netrpezlivý, čo z toho vzíde. (Bod.) Okolostojaci boli napätí, čo vzíde z týchto úderov. (Fel.) Osmoro detí vzišlo z tvojho tela (Reis.) porodila si;
nedok. vzchodiť i vzchádzať
zísť sa2, zíde, zídu, min. zišiel sa dok. (komu; čoho i s neurč.) byť potrebný, žiadúci, užitočný, osožný niekomu; hodiť sa: Keď bude treba, zídeš sa nám a my tebe. (Ráz.) Matke sa pri ruke zídem. (Žáry) Zídu sa mi peniaze. (Tim.) Plátno sa vždy zíde. (Rys.) Zišlo by sa lieku na vyrušenie. (Al.) Nám je zima. Zohriať by sa zišlo. (Min.) Vieš, na čo by sa zišlo upozorniť? (Bedn.)
zísť1, zíde, zídu, rozk. zíď, mn. č. zišiel dok.
1. chôdzou sa dostať odniekiaľ dolu, zostúpiť: z. z hôr do doliny; z. z vlaku, z voza, z koča, z auta, z koňa; z. z pôjda, z povaly; z. zo stromu zliezť; z. schodmi (po schodoch); z. z postele vstať; z. zo salaša odsťahovať sa na jeseň s ovcami do dediny; Zišli sme na dno štrbiny, do sedielka. (Bedn.) Veľký chlapík zišiel z tribúny. (Min.)
2. dostať sa pohybom z miesta na miesto, obyč. z vyššieho miesta na nižšie: Jedlo mu nezišlo hrdlom (Letz) nedostalo sa do žalúdka. Zrak mi mimovoľne zišiel na jeho kýpte nôh (Pláv.) mimovoľne som sa pozrel. Tečie jej z úst vyznanie, aké by nikdy nebolo zišlo z jazyka (Kuk.) aké by nikdy nebola povedala; pren. Pre planý život z izieb, z kuchyne zišla až dolu k statku (Taj.) ponížila sa.
● z. niekomu na um, na myseľ spomenúť si, rozpamätať sa na niečo; ani mu na um nezišlo vôbec si nespomenul;
3. (z cesty, z chodníka ap.) opustiť cestu, odbočiť: Kone v tme nikým nevedené zišli z cesty. (Min.); z. z chodníka; Keď Jančuš zišiel z ľadu, dostal sa do snehového záveja. (Min.)
4. (z čoho i bezpredm.) byť odstránený z povrchu niečoho; zmiznúť, stratiť sa. sneh zišiel; škvrna zo šiat zišla; (Smola) vraj zíde, keď sa zoderie. (Taj.) Poškrabala (dukát) nechtíkom a zlatá blanka zišla z neho. (Jégé) Úsmev nezíde jej z červených líc (Tim.) neprestane sa usmievať. Pálené všelijakej chuti nezišlo zo stola (Tim.) stále ho bolo hojne.
● zišlo mu niečo z umu, z mysle zabudol na niečo; z. z rozumu pomiasť sa, zblázniť sa; z. zo sveta zomrieť, zahynúť; Zíde z očí, zíde z mysle (prísl.) čo (koho) nevidíme, na to (na toho) ľahko zabudneme.
5. hovor. (o čase) uplynúť, minúť sa. čas, termín mu už zišiel; až mu dovolenka zíde;
nedok. schádzať1
zísť2, zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel dok. hovor. vzísť, vzklíčiť, vyklíčiť: Zíde žitko zaoranô. (Botto) Čo zišlo (na poli) — z toho za noc poubúda. (Ráz.);
nedok. schádzať2