začať, -čne, -čnú, začal, začatý, rozk. začni dok.
1. (s neruč., čo, s čím i bezpred.) má funkciu fázového pomocného slovesa a vyjadruje začiatok nejakej činnosti al. začiatok zmeny stavu; dať sa, chytiť sa, pustiť sa do niečoho: z. kričať, hovoriť, z. si nôtiť, z. čítať, z. chodiť do školy; začalo pršať; začalo ubúdať (Urb.); Začal ich pochytávať smäd. (Laz.) Tichý začal byť netrpezlivý. (Vaj.); z. rozhovor, z. rokovanie, z. s rokovaním, z. prácu, z. paľbu, vojnu; z. nový život; Bez Tomáša nezačneme! (Zúb.); práv. z. konanie, spor;
2. (bezpredm., o kom, o čom, s čím) dať sa hovoriť, rozhovoriť sa; prehovoriť: Tak si došiel, — začal hneď sváko. (Švant.) Sadli si na lavičku a začali o Platónovi. (Stod.) Preskočil, čo mal premyslené, a začal kdesi pri konci. (Urb.); hovor. z. od Adama od začiatku;
3. zaradiť sa do pracovného procesu ako začiatočník: Začal v hute ako dozorca. (Hor.);
nedok. začínať
|| začal sa nastať, vzniknúť, prísť (v čase); mať začiatok, započať sa: Začala sa škriepka. (Taj.) Mladuchu prevzal družba a tým sa začal spoločný tanec. (Urb.) Hra začala sa o 7. hodine večer. (Kuk.);
nedok. začínať sa
|| začať si hovor. (s kým)
1. nadviazať známosť, styky, dôverne sa zoznámiť;
2. pustiť sa do sporu: Veru by si každý rozmyslel začať si s nami! (Min.);
nedok. začínať si
začínať, -a, -ajú nedok.
1. (s neruč. čo s čím i bezpredm.) má funkciu fázového pomocného slovesa a vyjadruje začiatok nejakej činnosti al. začiatok zmeny stavu: z. študovať, z. s zaujímať o niečo, z. byť netrpezlivý; práca sa mi začínala páčiť (Zúb.); stromy začínajú kvitnúť (Tim.); začína (začínalo) svitať, byť chladno, teplo ap.; z. reč, rozprávku; z. nový týždeň, novú hru ap.; z. ofenzívu, boj; Józa začína starodievoctvo. (Tim) Vy hneď začínate s komplimentmi! (Stod.)
2. (bezpredm., o kom, o čom, s čím) dávať sa do hovoru, púšťať sa do reči, začínať reč: Ja som prišla, tetka, — začínam — či by ste... (Fig.) Starosta začína od Adama, k veci sa dostáva znervóznený. (Karv.)
3. púšťať sa do nejakej činnosti, započínať: (Ady) začína ako bojovný novinár v Debrecíne. (Štít.) Veď aj on začínal od lopaty, ako sa vraví. (Smreč.) Chudobní ľudia začínajú gazdovstvo s prasaťom a deťmi. (Taj.); z. z ničoho, z. s holými (prázdnymi) rukami ap.;
4. expr. (s čím i bezpredm.) vyvolávať svár, podkušiavať, podpichovať, zadierať; dopaľovať: Buchol o stolík v hneve. — Zasa s tým panstvom začínate? (Jes.) „Už zasa začínate,“ povedal Janko Krap. „Prestaňte s tou svojou psychológiou.“ (Min.);
dok. začať
|| začínať sa mať začiatok, za. počínať sa: začína sa vyučovanie; začína sa žatva; Vysielanie sa začínalo o šiestej. (Štef.) Už sa u neho začínala staroba (Vaj.) nastávala, prichádzala. Sotva na zahodenie kameňa začínal sa krpatý les. (Urb.);
dok. začať sa
|| začínať si hovor.
1. (s kým) nadväzovať známosť, styky, začínať sa dôverne priateliť: Nechcelo sa mu veriť, že by si dievča začínalo s direktorom. (Jes.) „Priskoro si začínaš s chlapmi,“ povedala Ilona. (Min.)
2. expr. (s kým, zried. i čo) púšťať sa do sporu: S Jankom si neradno začínať. (Laz.) Len si s pánmi nič nezačínajme! (Zúb.) Nemci celý deň dali pokoj, možno sa im nechcelo začínať si niečo v takom počasí (Min.) nechceli útočiť;
dok. začať si
zahájiť2, -i, -a dok. (čes.) (čo), lepšie otvoriť, začať: z. schôdzku, slávnosť, zhromaždenie otvoriť; z. činnosť začať; zahájenie práce (Jil.) začatie; armáda zahájila ofenzívu (Jaš.) začala; z. štrajk (Jil.) začať; Šavelský prehodil niekoľko slov, čím zahájil sa rozhovor (Šolt.) začal sa;
nedok. zahajovať, -uje, -ujú, lepšie otvárať, začínať