červenať sa, -á, -ajú nedok.
1. (o človeku) mať rumeň na tvári, byť červený, pýriť sa od hanby, od hnevu a pod.: č. sa ako ruža, ako pivónia; č. sa od hnevu; č. sa do krvi (Kuk.); č. sa radosťou (Tim.); č. sa zahanbením (Fr. Kráľ); Červeňala sa šťastným rumencom. (Vaj.)
2. odrážať sa červenou farbou, vynikať, skvieť sa červeným zafarbením, červenieť sa: Na stromoch červenali sa zrelé čerešne. (Zúb.) V záhradách sa červenajú pionierske šatky. (Len.) Na svahu červenajú sa strechy kopaničky. (Zgur.);
dok. k 1 začervenať sa
začervenať sa, -á, -ajú (nár. i začerveňať sa, -nie, -ajú) dok.
1. (o človeku, o tvári) stať sa červeným, nadobudnúť červenú farbu od hanby, od hnevu ap., očervenieť, sčervenieť, začervenieť sa, zapýriť sa: z. sa v tvári, tvár sa mu začervenala; z. sa až po uši; z. sa hanbou, od hnevu; z. sa ako moriak, ako pivónia; Domáca pani sa začerveňala a zmiatla. (Jes.)
2. zažiariť, zaskvieť sa červenou farbou, začervenieť sa: nebo sa začervenalo (Ondr.); kožka sa začervenala (Kuk.)