zaťažiť dok.
1. pôsobiť na niečo zaťažením, záťažou: z. lyžu, vozidlo; papiere z-ené závažím
2. vystaviť zaťaženiu (význ. 2): rovnomerne z. motor; z. vedúceho prácou
3. dať, uviesť ap. v nežiadane veľkej miere, preťažiť: z. dielo opismi;
pren. byť z-ený predsudkami neuvažovať triezvo pre predsudky
4. postihnúť (fin., hmotným) záväzkom: z. pozemky hypotékou; finančné z-enie dedičstva;
nedok. zaťažovať
zaťažiť sa -ží sa -žia sa zaťaž sa! -žil sa -žiac sa -žený -ženie sa dok.
zaťažiť -ží -žia zaťaž! -žil -žiac -žený -ženie dok.
obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehom • zried. oťažiť: oťažili nás batohmi • zaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežou • ovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami
2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí raz • priviesť do druhého/iného/požehnaného stavu • biol. oplodniť • hrub. nabúchať
3. p. poťažkať
zadlžiť nechať na niečom dlžobu, postihnúť finančným záväzkom • predlžiť (nadmieru): zadlžiť, predlžiť podnik; zadlženie majetku • zaťažiť: finančné zaťaženie dedičstva
zaťažiť zapôsobiť na niečo záťažou, váhou • expr. zaťažkať: zaťažiť most autami; strecha zaťažená, zaťažkaná snehom • obťažkať • zastaráv. obťažiť (naložiť ťarchou): obťažkať niekoho balíkmi • preťažiť (príliš zaťažiť): preťažiť pult knihami
ťažiť2, -í, -ia nedok. (čo. koho i bezpredm.) váhou zaťažovať, tlačiť: Tenká ľanová priadza ťaží vreteno. (Kuk.);
pren. tiesnivo pôsobiť: Ticho až ťažilo. (Laz.) Neskôr ho začína ťažiť samota. (Pláv.);
dok. zaťažiť
zaťažiť, -í, -ia dok.
1. (čo čím) nechať pôsobiť niečo váhou, ťarchou na niečo: z. kyvadlo závažím;
2. (čo čím) položiť niečo ťažké na niečo: z. sud kapusty kameňom;
3. (čo) vydať niečo veľkej námahe: z. motor, traktor;
4. (koho čím) prideliť niekomu isté (obyč. nadmerné) množstvo práce, povinnosti ap.: z. niekoho funkciami, schôdzami;
5. účt. (čo) pripísať dlžobnú položku: z. účet, konto, majetok niekoho; z. pozemok hypotékou;
|| zaťažiť sa vziať na seba isté (obyč. nadmerné) práce, povinnosti, úlohy ap.: z. sa večerným štúdiom;
nedok. zaťažovať sa
zaťažovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo čím) pôsobiť na niečo váhou, ťarchou: závažie zaťažuje reťaz; z. kyvadlo závažím;
2. (čo čím) klásť niečo ťažké na niečo, do ničoho: z. vrece skalami;
3. (čo) vydávať niečo veľkej námahe: t. motor, z. auto;
4. (koho čím) prideľovať niekomu isté (obyč. nadmerné) množstvo práce, povinností ap.: z. žiakov mimoškolskými úlohami;
5. účt. (čo) pripisovať, zaúčtovávať dlžobu na účet, na konto ap.: z. účet, konto, majetok niekoho;
|| zaťažovať sa brať na seba isté (obyč. nadmerné) práce, povinnosti, úlohy ap.: z. sa mnohými povinnosťami;
dok. zaťažiť sa
zaťažiť dk čo vybaviť, opatriť niečím ťažkým: F. porta portantem qvo porte qvoq portas: owes konowy nezatežj (SiN 1678) dobrého nezaškodí