cítiť, -i, -ia nedok.
1. (čo) prežívať nejaký pocit s určitým citovým zafarbením, pociťovať: c. bolesť, nevoľnosť, hlad, slabosť
● nemôže niekoho, niečo ani c. vystáť, zniesť; dať niekomu niečo c. dať najavo, prejaviť (obyč. nespokojnosť, nesúhlas ap.); necítiť si ruky, nohy a pod. (od roboty, od únavy) mať ich bezvládne; hovor. cítiť niečo v nohách, v rukách ap. obyč. únavu al. alkohol; hovor. c. groš u seba mať peniaze; c. groš, peniaze u niekoho tušiť peniaze; c. niečo na vlastnej koži znášať niečo (obyč. nepríjemné);
2. mať nejaký citový zážitok: c. lásku k niekomu ľúbiť, c. šťastie byť šťastný; c. strach báť sa; c. s niekým mať súcit, porozumenie;
3. mať presvedčenie, zmýšľanie, názor: c. slovensky, ľudsky;
4. tušiť, predvídať: c. nešťastie, koniec; vo vzduchu cítiť napätie, jar
● cítil to v kostiach mal predtuchu; cítil za tým jeho ruku tušil jeho zásah;
5. hovor. neos. len v neurč. (čo, čo čím) cítiť, je, bolo, bude c. zapáchať, páchnuť: mäso, maslo c. zapácha; múku c. petrolejom, niečo c. olejom, rybinou a pod. zapácha po petroleji, oleji, rybine a pod.; v izbe c. dym; c. z neho alkohol, rum, víno a pod. zapácha po alkohole, rume, víne a pod.;
opak. cítievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 pocítiť, ucítiť, k 1, 2, 4 i zacítiť;
kraj k 1 i ocítiť
|| cítiť sa byť si vedomý určitého telesného al. duševného stavu: c. sa zdravý, chorý, silný; c. sa zle, dobre niekde, c. sa nepríjemne; c. sa šťastný, spokojný, vinný, urazený, poškodený, ukrivdený
● necíti sa dobre, zle sa cíti je chorý, je mu zle; cíti sa nesvoj je mu nepríjemne; c. sa niekde ako doma dobre, príjemne; hovor. c. sa trafený byť dotknutý; c. sa matkou o tehotnej žene; ľud. cíti sa (o žene) je tehotná; c. sa pánom mať pocit moci; c. sa pánom situácie, c. sa v sedle ovládať situáciu; hovor. ale sa cíti! je veľmi sebavedomý; c. sa doma v niečom dokonale ovládať niečo, vyznať sa v niečom; c. sa na (vysokom) koni, c. sa ako na koni mať pocit prevahy, víťazstva, istoty; necítiť sa vo svojej koži cítiť sa zle, nepríjemne;
opak. cítievať sa, -a, -ajú
zacítiť, -i, -ia dok.
1. (čo) mať určitý zmyslový zážitok, pocítiť, ucítiť: Zacítil pod rukou pohyb. (Laz.) Zacítil v ústach čosi teplého. (Štef.) Zacítil závan chladného povetria. (Gráf); ako ustrašené ovce v košiari, keď zacítia vlka (Gráf) zavetria; t. pach, zápach zavoňať; pren. Vlasy nezacítili hrebeňa i štyri dni (Tim.) neboli česané.
2. (čo) mať nejaký citový zážitok, začať pociťovať, začasť cítiť: z. v srdci žiaľ, smútok, bolesť; Zrazu zacítil ukrutný hnev. (Bod.) Zacítil túžbu znevážiť ju. (Tim.) Zacítila k neznánej neskonalú vďačnosť. (Hor.)
3. (čo i so spoj. že) uvedomiť si, vybadať, vypozorovať: Čo ti je? — zacítila Zuza tvrdý prízvuk v jeho reči. (Hor.) Teraz azda zacítila, že je niekto prítomný. (Tat.)
|| zacítiť sa zried. mať pocit, pocítiť: Naraz sa zacítil, akoby mu ktosi od chrbta bol dal poza uši. (Bod.) Vtedy sa Karol zacítil veľmi nepríjemne. (Karv.)