zachvátiť -i dok.
1. (o niečom živelnom) náhle, prudko sa rozšíriť, zasiahnuť, napadnúť: choroba ho z-la celého, oheň z-l pol dediny; krajina z-ená nepokojmi
2. (o citovom hnutí) prudko pocítiť; zmocniť sa, opanovať: z-l ho nepokoj; z-ený strachom;
nedok. zachvacovať
obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy
2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu
3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok
4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič
5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať
zachvacovať, zachvácať p. zachvátiť
zachvátiť, -i, -ia dok. (koho, čo) náhle postihnúť, napadnúť, pochytiť, opanovať; prudko sa zmocniť niekoho al. niečoho (najmä o chorobe, pohorme al. o citových pohnutiach): Zachvátený chorobu žil svoje dni. (A. Mat.) Zimnica ma zachvátila. (Vans.) Zachvátil ho kašeľ. (Laz.); orgán zachvátený tuberkulózou, rakovinou; krajina zachvátená morom (Fig.); Štát bol zachvátený krízou. (Jil.) Oheň zachvátil časť dediny. (Vans.) Zápas zachváti celú zem. (Švant.) Bieda všetko zachvátila. (Jaš.) Krajinu zachvátila revolúcia. (Fig.) Zachvátila ho prudká túžba po útulných izbičkách. (Urb.) Hnev zachvátil ho. (Tim.) Zachváti ho nevýslovná horkosť. (Al.) Zachvátil ho strach. (Kuk.) I jeho zachvátilo oduševnenie. (Kuk.) Vlna hrozného šialenstva zachvátila vojakov. (Letz) Zachvátili ju najrozličnejšie pocity. (Jégé); zachvátený vášňou; zachvátený nedobrými predtuchami (Urb.); smelým duchom zachvátený (Vaj.) Zrazu ťa zachvátila tréma. (Pláv.) Pochybnosti ju zachvátili. (Šolt.)
● zastar. dať sa z. dať sa uniesť prudkým citom, konať neuvážene: Andrej nahliada, že je hlúpe dať sa zachvátiť. (Vaj.) Hanbila som sa, že som sa dala tak zachvátiť. (Tim.);
nedok. zachvacovať, -uje, -ujú, zried. i zachvácať, -a, -ajú