zadok -dku m.
1. zadná časť, op. predok: z. auta, lode, domu; ukáž sa od z-u! kôň vyhodil z-om
2. zadná časť tela v okolí konečníka: široký, tučný z.; sedieť na z-u i fraz. expr. byť spokojný s tým, čo je; padnúť na z. i fraz. expr. dostať strach
3. hovor. análny otvor, konečník: utrieť dieťaťu z.
● expr.: sedieť na pol z-u na kúsku; behať ako s → nasoleným z-om; prísť s holým z-om chudobný; krútiť sa niekomu okolo z-u obskakovať ho; pchať sa, liezť niekomu do z-u podlizovať sa;
zadoček -čka m. zdrob. k 2
zadok zadku pl. N zadky m.
konečník vývod hrubého čreva • odb. rektum • zadok • hrub. riť: najradšej by sa mu strčil do zadku, do riti
pozadie 1. priestor vzadu; menej významné miesto (op. popredie) • úzadie: dvor so stodolou v pozadí, úzadí; držať sa v pozadí, úzadí • hovor. zadok
2. p. zákulisie
zadok 1. sedacia časť (obyč. ľudského) tela: udrieť niekoho po zadku • expr.: zadnica • šunky: večne vysedáva na šunkách • expr.: sednica • kufor: Zdvihni konečne ten kufor! • hovor. expr. žart. pudlo: kopli ho do pudla • hrub. riť
2. p. konečník
zadok, -dku m.
1. zadný diel, zadná časť, zadná strana niečoho (op. predok): z. voza; Auto zabrzdí a cúvne zadkom. (Heč.) Barbora obzerala od predku, od zadku, svietiac si k tomu sviečkou. (Jégé)
2. sedacia časť ľudského tela; zadná časť zvieracieho tela: široký z.; udrieť niekoho po z-u, kopnúť niekoho do z-u; ovce s tučným (zrazeným ap.) z-om; hádzať z-om (z-ami) (o zvieratách, napr. o koňoch), pren. (o človeku) protiviť sa, stavať sa na odpor, odmietať; šarvanec s vyšibaným zadkom (Švant.) s roztrhanými nohavicami hovor. expr.: voziť sa po z-u sediačky sa pohybovať; nadvihnúť sa na pol z-u trocha, máličko, nepatrne
● niž. hovor.: pchať sa niekomu do z-u, lízať, vytierať niekomu z. (z-y) podlizovať sa, zaliečať sa; krútiť sa niekomu okolo z-u venovať mu celý čas, byť stále pri ňom; hovor. expr. bežať (behať) ako s nasoleným z-om, bežal, skákal ap., akoby mu z. nasolil, soľou ponatieral rýchlo, zmätene; sedieť s nasoleným z-om nepokojne; hovor. expr.: svrbí (svrbel) ho z. nemôže (nemohol) vydržať, dočkať sa, je (bol) netrpezlivý; sedieť na z-u byť spokojný s tým, čo je; niž. hovor.: byť v z-u zle obísť; padnúť na z. dostať strach; vulg. môžeš mu i do z-u trúbiť čokoľvek budeš robiť, nič nepomôže; Nebude spokojná, ani keď jej zadok šípom vytrieš (Heč.) keď ju vybiješ; niž. hovor. robiť si z úst z. vulgárne hovoriť; expr. chrániť si holý z. (Min.) starať sa o najnevyhnutnejšie, najdôležitejšie veci pre život;
zadoček, -čka m. zdrob. expr. malý zadok: (Sestra) hodí mu dlaňou na zadoček. (Heč.);
zool. tretí hlavný článok tela hmyzu;
zadočkový príd.: z-é žľazy, z. otvor
zadok [-ok, -ek] m 1. zadná časť ľudského tela od krku po pás, chrbát: on sam (:gezdec:) odywa se mentekem, desstowny plasst (:kepenek:) na zadku se priwazuge (OP 1685); tergum: chrbet, zadek (KS 1763) F. ukázať z. dať sa na útek: hostis retro cessit: neprjtel zadek ukázal neb hrbet, paty, utekl, spátkem se wrátil (WU 1750); obracať sa z-om komu nevšímať si niekoho: mladence, nemass se tim panum magstrum zadkem obracat (CA 1780); neobracať z. obrazu koho nepohŕdať ním: neobracůgte zádek obrazu wzácné osoby (RPM 1795) 2. (o človekovi) zadná sedacia časť tela, (o živočíchoch) zadná časť tela s chvostom: ness že on z placu p. Yesenski Ferenczoweho wybehawal nan, mluwicze, strel, odkriwagicze (:salvo honore:) zadok (H. JASENO 1664); zadek zwrchu ma lopatky, potom zadek pro sedenj masem obwinutj (KoB 1666); teliczka beloboka czerwenim krkom a zatkom 1 (TRENČÍN 1713); zadok si wssetek odkrila a tak sa Levaički bozawala w rit (KRUPINA 1734); uropygium: wtácy zadek (KS 1763); takeho, ktery by (mlynár) lidom sprawedliwe nesluzil, richtar oznamj p. služnemu, ktery swogu placzu na zadok dostane (Kur 1790) F. y to ze ukazowal, yako salvo honore zatkom hibal zs nou (BENICE 1677) cudzoložili; sedný z. sedacia časť tela: alfel: sedni zadek (ML 1779); Vanyowa howorila, že tedy bude prawo Keviczky Miklusce, ked sa geg s. v. zadok naopak prewraty (TURIEC 1770) nikdy 3. zadná časť niečoho (domu, dvora, humna ap.): pred nyekolko roky predal byl tomuze Stanowy Kussnyerowy Walentynusowy synowy cztwrtynu domu na zatku (P. ĽUPČA 1577); na zadku pak ham (je), k zahamowanj woza w prjkrem se spusstenj; sprawce lody na zadku lody pry prednom wesle sedjce ridi (KoB 1666); yak na predku, pred tegže krčmy stawanym, tak y na zatku zahrady k tomuže fundussowy prysluchagu (V. LEHOTA 1732); druhikrat pressel prez dwor pod kwolnu k humnu na zadok (TURIEC 1779) 4. konečník, anat análny otvor: lekarstwj (su) budto cepjky do nosa, budto čepjky do zadku pro wikidanj (KoB 1666); czap dielaty z mydla benaczkeho a do zatku wstrčyty, mekčy strewa; strewo w zadku wysslo-ly by (HL 17. st); utrel z listem zadek a rutil ho na zem (SPIŠ 1724); anus: zadek, rit (KS 1763) L. z. telesný konečník: dopústj na teba P. Buh wredi aegyptské y na zadek telesný, prez ktery hnúg wycházá (KB 1757); wlk na/v z-u sparenie pokožky: paratrimma: wlk na zadku; wlk w zadku (KS 1763); kóra z b. d. (borového dreva) na prach stlčena uzdrawuge wlka a zadku (Zel 18. st) F. riekol, ket ma nechcu počuwat, bozaite ma w zadok (TURIEC 1771); kdy s wlastnjm gazikem wsseckim zadki wilizowat bude (ZL 18. st) bude sa podkladať, podlizovať 5. kraj, koniec niečoho: yako kwas zmissani do muky wssečko testo nakazuge, kde ani predku ani zatku ani koncze neni (TC 1631); horu na samem zatku huor bude se hagity (BLATNICA 1649); yako instructia na zadku zni (BUDATÍN 1690 E); haemorroides: zyla krwotočná na zadku črewa (KS 1763) 6. voj zadný voj, tyl: kdy bytwa ma státi, bywa wogsko zssikowane a delene na čelo (:predek:), tyl (:zadek:) a krijdla (:strany rohy:) (OP 1685); impetus facere in agros hostium: oboriti se na zadek ( 1763); zo z-u prísl k 3: s teg pričyni uderil obuchom zozadku tohože magera w tilo (VALASKÁ 1701); d. instans w kossely a bez klobuka tu prissel, w ruku swych nicz nemagicze a s. zozadku za plecza chitil (LACLAVÁ 1713)