Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

zadržať -í -ia dok.

1. zachytiť (význ. 1), chytiť: pri páde ho z-lo krovie; z-l mu ruku, aby neudrel

2. zastaviť (význ. 1): z. vlak, dieťa; z. útok nepriateľa; z. dych na chvíľu prestať dýchať

3. zdržať (význ. 2): z-ž ho ešte chvíľu u vás!

4. premôcť (význ. 3), potlačiť, zdržať: z. plač, hnev

5. pre podozrenie ap. (dočasne) obmedziť v pohybe, nedovoliť uskutočniť niečo ap.: z-li ho pre príživníctvo zaistili, zatkli; z. list nedoručiť; z. pašovaný tovar; z-ný plat nevyplatený

6. zachytiť (význ. 3): pôda z-í vlahu; (priehradou) z-ná voda;

nedok. zadržiavať -a, zadŕžať -a, zadržovať

// zadržať sa

1. zachytiť sa, chytiť sa, pridržať sa: z. sa zábradlia

2. správaním sa prejaviť, zachovať sa: z-l sa ako chlap

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zadržiavať, zadŕžať ‑a ‑ajú, zadržovať ‑uje ‑ujú nedok.

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovaťpremáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval cituzadržiavať: zadržiava hnev, slzyprekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolestiexpr.: tutlaťututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovaťdusiť: dusí v sebe bezmocný hnevtajiťutajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dychtlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiechumlčiavaťumlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit láskyprehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriechbrániť sazabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím

2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovaťutláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšíndeptať: deptanie ľudských právexpr.: ubíjaťgniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národprenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudíumlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zadržať, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) niekoho al. niečo padajúce, klesajúce zachytiť, podoprieť: Bol by sa celkom zvalil, keby ho Kubo nebol zadržal mocnou dlabou. (Hor.) Chytíš tu, tam ti padá, tam zadržíš, tu sa ti rúti. (Urb.)

2. (čo) rukou, nohou, prípadne nejakým predmetom podržať, pridržať (obyč. na chvíľu): Lejla zadrží kolísku nôžkou. (Vaj.) Podával Petrovi vrece. — Roztvor a zadrž! — vravel. (Švant.) Jančuš ju (ruku) chcel zadržať, ale potom ju pustil. (Min.)

3. (koho, čo) al. činnosti, zamedziť, prekaziť pohyb, znemožniť niekomu pohyb, postup: Zadržal rukou ženu, lebo chcela odísť. (Štef.) Počkaj — zadržala ho ramenom. (Jes.) Dohoní každého. Zadrží z kabát. (Jes.) Kapitán prudko zadržal koňa. (Min.) Nikto nás nemohol zadržať. Pustili sme sa cez most. (Pláv.) Nič na svete by vás nebolo mohlo zadržať. (Karv.) Oznámil do telefónu, že Rusi postupujú veľkou silou, že ich nemožno zadržať. (Taj.); šport. z. protihráča, útočníka, z. útok;

4. (koho) zabrániť niekomu v odchode, nedovoliť niekomu odísť, prinútiť zostať (často za účelom pohostinstva), zdržať: Keď chcel aj Tomáš odísť, palier ho zadržal: „Ty ostaň tu!“ (Zúb.) Ľudovíta zadržal starý pán na noc. (Vaj.) Pánov na moju radosť zadržala i na večeru. (Tim.)

5. (koho, čo) vziať do väzby, úradnou mocou obmedziť pohyb niekoho, niečoho: z. obvineného, podozrivú osobu, špióna ap.; polícia zadržala 10 ľudí; Tam a tam zadržali nákladné auto obchodníka, plné liehu! (Jil.) Keby ste pobadali, že niekto niečo tento..., hneď zadržať a hlásiť mne. (Urb.)

6. zried. zastaviť sa na chvíľu, ostať stáť, postáť: Súdruh, nestúpaj ta! Zadrž, cúvni! (Fr. Kráľ)

7. (čo) vytvorením prekážky niečo nahromadené zachytiť, zastaviť: t., vodu (priehradu); Vychudnuté konáre stromov nevedeli zadržať všetok sneh, ktorý sa nedávno nasypal. (Jil.)

8. (čo) niečo vyvíjajúce sa, plynúce zastaviť, zabrániť vývoj niečoho: t. vývin, pokrok rozvoj;

9. (čo) potlačiť, premôcť, ovládnuť: z. dych, slzy, plač, kašeľ, smiech, úsmev; zadržaný hnev; Chcela ju (lož) zadržať, udusiť v sebe. (Urb.)

z. jazyk za zubami neprehovoriť; z. slovo (slová) na jazyku (na perách) úmyselne nevysloviť, nepovedať, zamlčať;

10. (čo) zachovať, uchovať, udržať, podržať: pôda zadrží vodu, vlahu ap.; z. rovnováhu; z. istú mieru (Jégé); zastar.: Pečivo od bokov odstane a nezadrží formu. (Vans.) Chorváti sú ťá šťastná haluz, ktorá si ústavu i slobodu zadržala. (Vaj.)

11. (čo) (o peniazoch, o plate ap.) nevydať, nevyplatiť, podržať: z. peniaze, plat; Napokon navrhla zadržať na eventuálne závady dvadsať percent sumy. (Gráf) Čo dali navyše, to zadržal (Taj.) nechal si, neodovzdal.

12. (čo) (o zásielke) nedoručiť, ponechať u seba: poštár opovážil sa zadržať časopisy. (Vaj.)

13. trochu zastar. (čo) dodržať, splniť, zachovať: z. sľub, slovo, vernosť; Do roka nehnem sa z domu, to i zadržím. (Tim.)

14. zried. (koho) zaneprázdniť, zabaviť, zdržať: Práce zadržali ma, a tak aspoň dom chcel som vidieť. (Vaj.) Pomáhal som Margitke a potom ma kniha zadržala. (Smrč.)

15. zastar (čo) urobiť, vykonať: Musím zadržať exekúciu. (Jes.) Odpoludnia zadržali konvent (Tim.) usporiadali;

nedok. k 1-4, 7-15 zadržiavať, k 1-4, 7-10, 12 zadŕžať, -a, -ajú, k 2, 3, 5, 7-15 zadržovať, -uje, -ujú

|| zadržať sa

1. zachytiť sa, prichytiť sa, pridržať sa: Zatackala sa a zadržala sa až pri dverách. (Jil.) Ako sa človek môže zadržať, ak spadne na ľadovom svahu. (Bedn.)

2. zdržať sa, zastaviť sa, ostať niekde na čas: Kam podel sa a tobôž, kde sa zadržal zas náš hrdina? (Jes.); pren. Dôkladnosť, s akou sa Kalinčiak zadržal pri týchto postavách, nasvedčuje... (Mráz) dôkladne ich vykreslil.

3. hovor. (ku komu, proti komu, pred kým i bezpredm.) v konaní, v správaní sa zachovať, prejaviť sa, ukázať sa istým spôsobom: Negalantne zadržal sa k Aranke. (Kuk.) Vy ste sa proti Ilonke mrzko zadržali. (Jégé) Vyzvedal sa potmehúdsky richtár, aby sa zadržal pred žandármi. (Kuk.) Pochválili princa, že sa dobre zadržal. (Dobš.)

4. zastar. udržať sa, vydžať, zachovať sa. Sila naša zadržala sa v rozpadnutosti našej. (Štúr) Nemohol sa zadržať, aby nepoznamenal. (Urb.);

nedok. k 1, 2 zadržiavať sa

|| zadržať si trochu zastar. (čo) podržať si, ponechať si, nechať si; zachovať si, uchovať si, udržať si: Pravdaže si svoju mienku zadržím. (Jégé) No jednak zadržím si svoju tajnosť. (Tim) Nech si zadrží svoj charakter. (Kuk.) Ak si chce „honorzadržať, musí všetkému vyhnúť. (Taj.)

Morfologický analyzátor

zadržiavať nedokonavé sloveso
(ja) zadržiavam VKesa+; (ty) zadržiavaš VKesb+; (on, ona, ono) zadržiava VKesc+; (my) zadržiavame VKepa+; (vy) zadržiavate VKepb+; (oni, ony) zadržiavajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) zadržiaval VLesam+; (ona) zadržiavala VLesaf+; (ono) zadržiavalo VLesan+; (oni, ony) zadržiavali VLepah+;
(ty) zadržiavaj! VMesb+; (my) zadržiavajme! VMepa+; (vy) zadržiavajte! VMepb+;
(nejako) zadržiavajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor