dupať -pe/-pá -pú/-pajú (ne)dup/(ne)dupaj! -pal -púc/-pajúc -pajúci -panie nedok. 1. (čím; po čom; ø) ▶ prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk: d. nohami; d. po schodoch; d. (si) nohou do taktu; Studniar chodil po kamennom svahu, dupal, skúšal zem. [P. Glocko]; Pribehla do spálne, dupajúc ako štajerák. [M. Krno] □ hovor. dupať na plyn zvyšovať rýchlosť vozidla ↗ i fraz.
2. (po čom) ▶ šliapaním silno stláčať a tým poškodzovať, ničiť; syn. stúpať, šliapať: d. po kvetoch, po hriadke; Šmahom ruky som zhodila kožuch na zem, kopala do neho a dupala po ňom do vysilenia. [H. Zelinová]; pren. expr. dupať po (kresťanských civilizačných) hodnotách neuznávať, znehodnocovať
◘ fraz. dupať na plyn zvyšovať úsilie, tempo
▷ opak. dupávať -va -vajú -val; dok. ↗ dupnúť, k 1 i ↗ zadupať, k 2 i ↗ podupať