zahájiť1 -i -a dok. zastar. zahradiť, zatarasiť: z. cestu
zahájiť2, správ. začať, otvoriť: z. rokovanie, správ. začať rokovanie; z. schôdzku, správ. začať, otvoriť schôdzku; z. nový školský rok, správ. začať nový školský rok
ohradiť oddeliť ohradou • zahradiť • obhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbami • oplotiť (plotom): oplotiť záhradu • obohnať • obkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múrom • zatarasiť • zastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu
zahájiť1 p. ohradiť, zatarasiť
zahájiť2 p. správ. začať 1, otvoriť 2
zatarasiť zasunutím al. nahromadením utvoriť prekážku • zahatať • zahatiť • zahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulice • zabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdami • zablokovať • zapchať • zastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávky • hovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňami • zaťať • zarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami) • založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihami • zried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou) • zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu
zahájiť1, -i, -a dok. (čo)
1. zatarasiť, zabrániť, nedovoliť prístup niekam, urobiť prekážky, ohradu na nejakom mieste, zakázať priechod, zahradiť, uzavrieť: z. lúku, pasienok, noru, cestu ap.;
2. zastar. zachrániť, ochrániť, ubrániť, uhájiť: Brat môj chce od záhuby krajinu zahájiť. (Kal.);
nedok. zahajovať, -uje, -ujú
zahájiť2, -i, -a dok. (čes.) (čo), lepšie otvoriť, začať: z. schôdzku, slávnosť, zhromaždenie otvoriť; z. činnosť začať; zahájenie práce (Jil.) začatie; armáda zahájila ofenzívu (Jaš.) začala; z. štrajk (Jil.) začať; Šavelský prehodil niekoľko slov, čím zahájil sa rozhovor (Šolt.) začal sa;
nedok. zahajovať, -uje, -ujú, lepšie otvárať, začínať