zakázať -že -žu dok. vydať zákaz, nedovoliť: z. predaj liehu, lekár mu z-l fajčiť; je z-né vyrušovať; nezamestnaným vstup z-ný;
nedok. zakazovať
prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatie • zabrániť • zamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchu • zahatať • zahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnosti • zmariť • pokaziť: zmariť niekomu plány • hovor. zaraziť • hovor. expr. zatrhnúť • zakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem! • hovor. zahamovať • zabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývin • zablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autám • hovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatrenia • paralyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť strany • skrížiť • prekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu
vyprosiť si expr. nedať si od niekoho niečo robiť, niečo (negatívne) hovoriť • nedovoliť • nepripustiť: takú bezočivosť si vyprosím, nedovolím, nepripustím • zakázať: zakázal, aby sa voči nemu niekto takto správal • subšt. nenechať si: to si nenechám
zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správ • znemožniť • prekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kola • ubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočná • zried. zbrániť (Šoltésová) • zahatať • zhatiť: zahatať, zhatiť príval slov • zmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariére • zakázať • hovor. expr. zatrhnúť • hovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladých • zablokovať: zablokovať premávku
zakázať vysloviť, (vy)dať zákaz na nejakú činnosť • nedovoliť: zakázať, nedovoliť uverejniť článok v novinách • zastar. zapovedať: zapovedať deťom výtržnosti • odb. vetovať (použitím veta prekaziť): vetovať návrh zákona
zakázať1, -že, -žu dok. (čo, čo komu i s neurč.) vysloviť, vydať zákaz, nedovoliť: Zakázali predaj denaturovaného liehu. (Jil.); z. niekomu spievať, kričať; Pán otec je ako dieťa, nechce poslúchať, to je a pije, čo mu zakážu. (Tim.);
nedok. zakazovať, -uje, -ujú
zakázať2, -že, -žu dok. nár. (čo, koho) urobiť objednávku, objednať, rozkázať: Bolo treba povedať, koľko gazdov má zakázať pre syr. (Švant.)