zakotviť dok.
1. kotvou pripevniť: z. loď, s loďou (v prístave); z-ený stĺp žeriava
2. (po spustení kotvy) ostať stáť: loď z-la v zálive
3. pevne, vsadiť, pevne uložiť, ukotviť, upevniť: z. stĺpy v zemi
4. hovor. na dlhší čas ostať, usadiť sa: nakoniec z-l v poľnohospodárstve, z. na dedine;
pren. myšlienka mieru u nás pevne z-la
5. publ. zachytením potvrdiť: z. isté právo v zákone; úlohy z-ené v pláne;
nedok. zakotvovať
zakotviť -ví -via -vi! -vil -viac -vený -venie dok.
pristáť skončiť cestu (o dopravných prostriedkoch na vode al. vo vzduchu) • priraziť • priplávať • kniž. priplaviť sa (k brehu; o plavidle): loď pristála, prirazila, priplavila sa načas • zakotviť (o plavidle): čln zakotvil pri móle • zosadnúť • spustiť sa (o lietadle, rakete a pod.): lietadlo pristálo, zosadlo na núdzovom letisku; helikoptéra sa spustila na trávnik • zletieť • zlietnuť (letom sa spustiť dolu)
upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným • posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na svete • utužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzky • utvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienke • ustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju moc • stabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menu • konsolidovať • skonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomery • normovať: normovanie jazyka
2. spôsobiť, aby niečo dobre al. lepšie spolu držalo • pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrď • spevniť: spevniť breh kameňmi • prichytiť • zachytiť • upnúť • upäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkou • stiahnuť • stužiť: stužiť remienky • odb. zanitovať (upevniť nitmi) • odb.: fixovať • zafixovať: (za)fixovať zlomeninu ruky • zakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dno • uzemniť (pevne spojiť so zemou)
usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sa • usídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v meste • hovor. zakotviť • expr.: uviaznuť • zaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike • pren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil korene • udomácniť sa • zabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnili • kniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesor • expr.: usalašiť sa • upelešiť sa • zapelešiť sa • roztiahnuť sa • rozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom dome • utáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji hory • hovor.: nanosiť sa • naniesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komory • kniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miesto • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach
p. aj ubytovať sa
2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prach • uložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperie • navrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesok • sadnúť: na stromy sadla hmla • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň
3. p. sadnúť (si) 1
zakotviť 1. p. upevniť 2 2. p. usadiť sa 1
kotviť, -í, -ia nedok. (o lodi) byť pripútaná kotvami, stáť v prístave: parník, loď kotví v prístave;
pren. mať základ, korene v niečom, upínať sa na niečo, vychádzať z niečoho: Každý cit, každá myšlienka kotvili v slovanskej vzájomnosti. (Škult.);
dok. zakotviť
zakotviť, -í, -ia dok.
1. (zastar. i zakotviť sa) (o lodi) pripútať sa kotvami ku dnu; spustiac kotvy zastať v prístave, pristáť: loď zakotvila v prístave; ostrov, kde raz do mesiaca zakotví loď (Karv.); Zakotvili sme v mori. Do prístavu nás nepustili (Jes.) loď, na ktorej sme boli, zakotvila. Palanda sa zakotvila v prostred prístavu. (Kuk.);
pren. expr. zastať, zastaviť sa, pristaviť sa niekde, pri niečom: Napokon zakotvíme pri mohyliach a hradištiach. (Štítn.) Zdvihne zrak a pokúša sa zakotviť na niektorej tvári. (Karv.)
2. (čo) pripevniť, upevniť kotvu ku dnu. z. loď, parník, čln;
3. (čo v čom, kde) pevne vsadiť do niečoho, pevne uložiť niekde, v niečom, upevniť, pripevniť: z. stĺpy v zemi, z. trámec na lešení motor dobývacích strojov (v bani) sa musí dôkladne zakotviť;
pren. uzákoniť, ustáliť; udomácniť: práva a slobody zakotvené v ústave; z. vyššie formy výroby v poľnohospodárstve; z. zásadu kolektívnosti vo vedení;
4. kniž. (v čom) dôkladne, podrobne sa oboznámiť s niečím, vniknúť do niečoho, osvojiť si niečo: Hollý pevne zakotvil v antickej literatúre a z jej podnetov rástli jeho dielo. (Mráz) I nám je potrebné hlboko zakotviť v tej tvorbe. (Novom.) Tablic zakotvil v duchovnej oblasti anglosaskej. (Krčm.)
5. hovor. expr. (kde) nájsť si niekde trvalé zamestnanie, zvoliť si niekde trvalé sídlo, usadiť sa, usídliť sa: (Daimler) zakotvil v továrni na výrobu výbušných motorov. (Hor.) Koľko námahy ho stálo, kým existenčne ako-tak zakotvil. (Letz) Neostávalo mu nič iné, len odísť z Babylonu a zakotviť niekde na vidieku. (Fig.) Kňaz sa teší, že v dedine zakotvil. (Heč.);
pren. nájsť ohlas, porozumenie, zdomácnieť, ujať sa: myšlienka družstevnej veľkovýroby zakotvila na dedinách;
nedok. zakotvovať, -uje- ujú