kotviť, -í, -ia nedok. (o lodi) byť pripútaná kotvami, stáť v prístave: parník, loď kotví v prístave;
pren. mať základ, korene v niečom, upínať sa na niečo, vychádzať z niečoho: Každý cit, každá myšlienka kotvili v slovanskej vzájomnosti. (Škult.);
dok. zakotviť
zakotviť, -í, -ia dok.
1. (zastar. i zakotviť sa) (o lodi) pripútať sa kotvami ku dnu; spustiac kotvy zastať v prístave, pristáť: loď zakotvila v prístave; ostrov, kde raz do mesiaca zakotví loď (Karv.); Zakotvili sme v mori. Do prístavu nás nepustili (Jes.) loď, na ktorej sme boli, zakotvila. Palanda sa zakotvila v prostred prístavu. (Kuk.);
pren. expr. zastať, zastaviť sa, pristaviť sa niekde, pri niečom: Napokon zakotvíme pri mohyliach a hradištiach. (Štítn.) Zdvihne zrak a pokúša sa zakotviť na niektorej tvári. (Karv.)
2. (čo) pripevniť, upevniť kotvu ku dnu. z. loď, parník, čln;
3. (čo v čom, kde) pevne vsadiť do niečoho, pevne uložiť niekde, v niečom, upevniť, pripevniť: z. stĺpy v zemi, z. trámec na lešení motor dobývacích strojov (v bani) sa musí dôkladne zakotviť;
pren. uzákoniť, ustáliť; udomácniť: práva a slobody zakotvené v ústave; z. vyššie formy výroby v poľnohospodárstve; z. zásadu kolektívnosti vo vedení;
4. kniž. (v čom) dôkladne, podrobne sa oboznámiť s niečím, vniknúť do niečoho, osvojiť si niečo: Hollý pevne zakotvil v antickej literatúre a z jej podnetov rástli jeho dielo. (Mráz) I nám je potrebné hlboko zakotviť v tej tvorbe. (Novom.) Tablic zakotvil v duchovnej oblasti anglosaskej. (Krčm.)
5. hovor. expr. (kde) nájsť si niekde trvalé zamestnanie, zvoliť si niekde trvalé sídlo, usadiť sa, usídliť sa: (Daimler) zakotvil v továrni na výrobu výbušných motorov. (Hor.) Koľko námahy ho stálo, kým existenčne ako-tak zakotvil. (Letz) Neostávalo mu nič iné, len odísť z Babylonu a zakotviť niekde na vidieku. (Fig.) Kňaz sa teší, že v dedine zakotvil. (Heč.);
pren. nájsť ohlas, porozumenie, zdomácnieť, ujať sa: myšlienka družstevnej veľkovýroby zakotvila na dedinách;
nedok. zakotvovať, -uje- ujú