Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zakladať¹, -á, -ajú nedok.

1. (čo) dávať podnet k vzniku niečoho, klásť, dávať základ niečomu, pričiňovať sa, aby niečo vzniklo; zriaďovať, budovať: z. mestá, dediny, osady, z. rybníky, vinohrady, sady; z. rodinu, domácnosť; z. školy, podniky, družstvá, z. spolky, z. časopisy; stav. zakladanie stavieb; šport. z. útok;

2. (čo) dávať na nejaké miesto, do určitej polohy, umiesťovať, klásť; vkladať; prikladať: z. (dynamitovú) nálož, z. sondu; z. pasce na myši, z. udicu; z. si kapsu na plece; Odväzuje batoh a zakladá ho mne. (Fig.) Nezakladá si močku, ale fajčí cigarety. (Taj.) Tetka Zuza im kapustné listy zakladajú na nohy. (Tim.)

● hovor. z. ruky do lona prestávať pracovať, začínať sa oddávať leňošeniu, nečinnosti;

3. (čo) obliekať si, dávať na seba (najmä na hlavu); naťahovať, nasadzovať: z. si klobúk, čiapku; z. si okuliare (na nos); Zakladá si ju (šatku) a pozerá sa v zrkadle. (Stod.); z. chomút koňovi; pren. z. chomút, slučku niekomu na krk (na šiju) spútavať ho (zaväzkami), viazať, zaväzovať ho;

4. (čo) ukladať, odkladať: z. spisy, doklady; z. (kartotečné) lístky do kartotéky;

5. (čo pod čo) klásť pod niečo, podkladať: z. dláto pod vrchnák, z. sochor pod bremeno;

6. (čo za čo) umiesťovať, klásť, zasúvať za niečo: z. si ruky za chrbát, za hlavu; Začal zakladať šnúrky za háčiky (pri šnurovaní). (Fig.) Nepáči sa mu náručný (vôl), že si špatne nohy zakladá (Tim.) že zakáša.

7. (čo) robiť záhyb na niečom, zahýnať, zahýbať: z. okraj na látke; z. dĺžku na šatách, na kabáte;

8. (čo) zapaľovať, podpaľovať, rozkladať (oheň): z. oheň v peci, v sporáku; z. vatry;

9. práv. (čo) byť, stávať sa (právnym) podkladom pre niečo; tvoriť, vytvárať (právny) podklad pre niečo: konanie, ktoré zakladá trestný čin; činnosť zakladajúca pracovný pomer; listina, ktorá zakladá nejaké právo;

dok. k 1-8 založiť¹

zakladať², -á, -ajú nedok. (čo čím) zakrývať, pokrývať, prikrývať: z. obloky plachtami; z. otvory doskami; Brána s nezatvárala, zakladala sa veľkými kameňmi. (Bedn.);

dok. založiť²

zakladať³, -á, -ajú nedok. (čo) dávať, odovzdávať do zálohy: z. cennosti v záložniach (Jes.); (Anča) zakladala, predávala háby. (Taj.);

dok. založiť³

založiť¹, -í, -ia dok.

1. (čo) urobiť základ dačoho, dať základy dačomu; ustanoviť, uviesť do činnosti, do života, spôsobiť vznik dačoho, zriadiť: z. štát, republiku, z. mesto, dedinu, osadu; z. školu, univerzitu; z. evidenciu; z. časopis; z. rybníky, sady, z. (si) rodinu, domácnosť; šport. z. útok; z. včeliu čeľaď;

2. (čo) dať na nejaké miesto, do určitej polohy, umiestiť, položiť; zapraviť, vložiť, postaviť, nastaviť, vstaviť: z. siete, udicu, osídla, z. míny, z. pasce na myši; z. dynamit, sondu; Tŕnia založili do dvier. (Ráz.) Založiť balvan na koľaj, vlak sa vyšmykne. (Kuk.) Starec si založí ruky do bokov. (Heč.) Gažovič opatrne zamykal komoru na kľúč, potom založil aj visiacu zámku. (Laz.)

● hovor.: z. ruky do lona prestať pracovať; sedieť, prizerať sa, pozerať sa, čakať ap. so založenými rukami nečinne, bez záujmu, ľahostajne; leňošiť;

3. (čo) obliecť si, dať na seba; natiahnuť si, nasadiť si: z. si okuliare (na nos), z. si klobúk, čepiec, šatku, z. si šál na krk; z. si kapsu na plece; z. chomút koňovi; pren. z. chomút, slučku dakomu (na šiju) spútať ho;

4. (čo) uložiť, doložiť: z. spisy, doklady; z. účty; z. evidenčný list do kartotéky;

5. (čo) položiť na neznáme miesto, odložiť, zapatrošiť: Ja som ten list založil a don Fernando ho našiel v knihe. (Fel.)

6. (čo pod čo) podložiť, podsunúť: Kľúča nebolo a Ivan bez váhania založil dláto pod vrcheň a vyvážil ho zo závesov. (Kuk.)

7. (čo za čo, do čoho) položiť, zasunúť za dačo: z. (si) ruky za chrbát, za hlavu; Založili si za klobúky chvojky. (Kal.) Jeho zvyčajná pozitúra je, že si založí pravú ruku na prsia do kožucha a tak hovorí. (Jégé)

8. (čo) urobiť na niečom záhyb, podhnúť, zahnúť: z. dĺžku na šatách;

9. (čo) zapáliť, podpáliť, rozložiť (oheň): z. oheň v peci, v sporáku; z. vatru;

nedok. k 1-4, 6-9 zakladať¹

založiť², -í, -ia dok. (čo čím)

1. porozkladať viac vecí po dačom, obložiť dačo dačím; zatarasiť: Hostinský založil celý stôl jedením a pitím. (Kuk.) Navláčil z poľa hrachoviny a zložil ňou kút s lubcovou posteľou. (Fig.)

2. zakryť, prikryť, pokryť: z. oblok plachtou; Najčastejšie vykopali za stavaním hlbokú jamu a založili ju dvercami. (Fig.);

nedok. k 2 zakladať²

založiť³, -í, -ia dok.

1. (čo) dať, uložiť, odovzdať do zálohu, prenechať ako záloh. z. hodinky, kabát, klenoty, šaty; z. zlatú retiazku;

2. hovor. (koho čím) vypomôcť dakomu peniazmi, finančne: z. dakoho stovkou;

nedok. k 1 zakladať³

|| založiť sa hovor. dať si veci do zálohu. Viem. Založil si sa. (Čaj.)