Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zamdlieť -ie -ejú -tý/-ný dok. stratiť vedomie, omdlieť: z. od bolesti, od strachu; prebrať sa zo z-tia

je mu na z-tie cíti sa veľmi zle;

nedok. i opak. zamdlievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zamdlieť ‑ie ‑ejú ‑el ‑etý/‑ený dok.

zamdlieť -lie -lejú (ne)zamdlej! -lel -lejúc -lený/-etý -lenie/-letie dok.

omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôbzamdlieťodpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadolkniž. zomdlieť: dieťa zomdlelokniž. umdlieť: robiť do umdletiaexpr.: zosypať sazložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilolek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieťzájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radostiexpr.: odkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem


zamdlieť p. omdlieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mdlieť, -ie (star. i -eje), -ejú nedok. bás. omdlievať, ochabovať, chabnúť: hrôzou mdleje (Hviezd.);

bežnejšie dok. omdlieť i zamdlieť


zamdlieť, -ie, -ejú, zamdletý/-ený, rozk. zamdli/-ej dok. stratiť vedomie, upadnúť do bezvedomia, omdlieť: z. od bolesti, od ľaku, od strachu, od rozčúlenia; prebrať sa zo zamdletia; ustatý na zamdletie

hovor. je mi (mu, jej, im) na zamdletie veľmi zle sa cítim (cíti, cítia);

nedok. i opak. zamdlievať, -a, -ajú

zamdlieť [zam-, zem-; -], zried zamblieť dk
1. stratiť vedomie, upadnúť do bezvedomia, omdlieť: w reckem yazyku nacházy se slowičko pametyhodne, co w slowenskom znamena dusse aneb žywota se sprostity anebo, gak se rika, zemdlety (COB 17. st); ale kdiž wiďel Áchyor hlawu Holoférnesowú, od strachu polakany upadel na swu twár na zem y zémdlela dussa geho (KB 1757); abi (Tomko) prissel, že mu manželka zamdlela (BYSTRIČKA 1761); takže ze stolice na zem padnul a hnyetky zamblel (LIPTOV 1773)
2. byť, cítiť sa unavený: tohože roku w nedeli križowu, to gest 15. maii Barbora Rybarska, ginacže Sskodowa, suce zemdlena bolestmi a nemoczu pry puorodu sscžastne, wesele a pobožne z tohoto placžliweho vdolj do radostneho, ragskeho pribitku wikrocžila (RUŽOMBEROK 1602)
3. (o rastlinách) uschnúť, zvädnúť: odtud kwitkowe, ktere pri zapadu slunca bili gako zemdleli, zaseg swe krasne hlawički pozdwihugu (MS 1749); pre welike sucha strawa uschla, zemdlela a malo od zeme odrostla (VÝCHODNÁ 1767); -vať [-ie-, -é-, -í-] ndk k 1: takže lide temer wjc strachem, nežli hladem zemdléwali (P. ĽUPČA 1570); langveo: zamdliwam (VT 1648); (rodičia) teho (jediného syna) když skrze časnu smrt stracugu, wlasi gsi na hlawe skubagu, o zem sa hadžu, zamdliewagu (MS 1749); k 2: defatigo: ukonáwám, až do ustánj zaneprázdnugi, uhánjm, zemdléwám (WU 1750); boli-li ale hlawa, wssecky udy zemdlegu, gako by nad bolawu hlawu utrpnost maly (Káz 18. st); potem zemdliwaju zmysly, uchadza mysel (CDu 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu