zamdlieť -ie -ejú -tý/-ný dok. stratiť vedomie, omdlieť: z. od bolesti, od strachu; prebrať sa zo z-tia
● je mu na z-tie cíti sa veľmi zle;
nedok. i opak. zamdlievať -a
zamdlieť -lie -lejú (ne)zamdlej! -lel -lejúc -lený/-etý -lenie/-letie dok.
omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôb • zamdlieť • odpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadol • kniž. zomdlieť: dieťa zomdlelo • kniž. umdlieť: robiť do umdletia • expr.: zosypať sa • zložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilo • lek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieť • zájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radosti • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem
zamdlieť p. omdlieť
mdlieť, -ie (star. i -eje), -ejú nedok. bás. omdlievať, ochabovať, chabnúť: hrôzou mdleje (Hviezd.);
bežnejšie dok. omdlieť i zamdlieť
zamdlieť, -ie, -ejú, zamdletý/-ený, rozk. zamdli/-ej dok. stratiť vedomie, upadnúť do bezvedomia, omdlieť: z. od bolesti, od ľaku, od strachu, od rozčúlenia; prebrať sa zo zamdletia; ustatý na zamdletie
● hovor. je mi (mu, jej, im) na zamdletie veľmi zle sa cítim (cíti, cítia);
nedok. i opak. zamdlievať, -a, -ajú
zamdlieť [zam-, zem-; -], zried zamblieť dk 1. stratiť vedomie, upadnúť do bezvedomia, omdlieť: w reckem yazyku nacházy se slowičko pametyhodne, co w slowenskom znamena dusse aneb žywota se sprostity anebo, gak se rika, zemdlety (COB 17. st); ale kdiž wiďel Áchyor hlawu Holoférnesowú, od strachu polakany upadel na swu twár na zem y zémdlela dussa geho (KB 1757); abi (Tomko) prissel, že mu manželka zamdlela (BYSTRIČKA 1761); takže ze stolice na zem padnul a hnyetky zamblel (LIPTOV 1773) 2. byť, cítiť sa unavený: tohože roku w nedeli križowu, to gest 15. maii Barbora Rybarska, ginacže Sskodowa, suce zemdlena bolestmi a nemoczu pry puorodu sscžastne, wesele a pobožne z tohoto placžliweho vdolj do radostneho, ragskeho pribitku wikrocžila (RUŽOMBEROK 1602) 3. (o rastlinách) uschnúť, zvädnúť: odtud kwitkowe, ktere pri zapadu slunca bili gako zemdleli, zaseg swe krasne hlawički pozdwihugu (MS 1749); pre welike sucha strawa uschla, zemdlela a malo od zeme odrostla (VÝCHODNÁ 1767); -vať [-ie-, -é-, -í-] ndk k 1: takže lide temer wjc strachem, nežli hladem zemdléwali (P. ĽUPČA 1570); langveo: zamdliwam (VT 1648); (rodičia) teho (jediného syna) když skrze časnu smrt stracugu, wlasi gsi na hlawe skubagu, o zem sa hadžu, zamdliewagu (MS 1749); k 2: defatigo: ukonáwám, až do ustánj zaneprázdnugi, uhánjm, zemdléwám (WU 1750); boli-li ale hlawa, wssecky udy zemdlegu, gako by nad bolawu hlawu utrpnost maly (Káz 18. st); potem zemdliwaju zmysly, uchadza mysel (CDu 18. st)