zapáliť, -i, -ia, rozk. páľ dok.
1. (čo) rozložiť, urobiť oheň, spôsobiť horenie niečoho, v niečom: z. (si) cigaretu, vatru, fakľu, z. sviečku;
2. (čo) založiť požiar, podpáliť: z. humno, stodolu; Z pomsty zapáli fabriku. (Vlč.)
3. (čo) rozžať, zažať, rozsvietiť: z. lampu, svetlo, lampáš;
4. kniž. (čo) červeno ožiariť, sfarbiť do červena: Zore zapálili vrcholce domov. (Tim.) Svetlo sviečky zapálilo mu tvár. (Taj.);
bás. expr. (koho) nadchnúť, oduševniť: z. pracujúcich pre (za) socialistickú výstavbu;
nedok. zapaľovať, -uje, -ujú
|| zapáliť sa
1. začať horieť: horľavé plyny sa zapálili; Zapálil sa mu špiritus v hrdle. (Tim.)
2. ochorieť na zápal; byť postihnutý zápalom: mandle sa zapálili, koža sa zapálila;
3. rozžať sa, zažať sa, rozsvietiť sa, rozžiariť sa: hviezdy sa zapálili;
4. nadobudnúť červenú farbu, sfarbiť sa do červena, začervenať sa, sčervenať, sčervenieť: z. sa od hanby, od radosti, od rozpakov; Nad ránom zapália sa okraje listov. (Švant.) Východ sa zapáli zorou. (Mor.); hovor. z. sa ako oheň, ako fakľa, ako rak veľmi sčervenať; z. sa až po uši;
5. expr. nadchnúť sa, oduševniť sa: z. sa pre (za) myšlienku socializmu a mieru;
nedok. zapaľovať sa