zapôsobiť dok.
1. urobiť dojem, zaúčinkovať: hudba z-la silným dojmom; chcel z. na dievča
2. ovplyvniť: dielo z-lo na mladú generáciu; vojna z-la na život ľudí
zapôsobiť -bí -bia zapôsob! -bil -biac -benie dok.
osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy
2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy
3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho
4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími
ovplyvniť zanechať trvalejšie pôsobenie na niekoho, niečo, uplatniť vplyv • zapôsobiť: básnik ovplyvnil celú generáciu • interferovať (vzájomne): susedné jazyky interferovali, ovplyvnili sa • hovor. spracovať (uplatniť vplyv): spracovali nás, aby sme prijali ich mienku; psychicky ho spracoval
porov. aj interferovať
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravím • dať sa do reči • nadviazať rozhovor • nadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekom • nár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvala • nár. pritrizniť sa (Kukučín) • osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviem • ohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany ulice • prehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumie • kniž. privetiť sa (J. Horák) • priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal
2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť sa • osloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikum • zaujať: dielo zaujalo najmä mladých • zapôsobiť • zasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť
3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej veci • fraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho syna • urobiť protekciu • nedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora
zapôsobiť p. zaúčinkovať, pomôcť 2
zaúčinkovať prejaviť sa účinkom, vyvolať (žiadanú) reakciu • mať účinok • zapôsobiť: dohováranie na nás zaúčinkovalo, malo účinok; tabletka rýchlo zaúčinkovala, zapôsobila • zavážiť • mať váhu (vyvolať pocit dôležitosti): jeho slovo vždy zavážilo, malo váhu • hovor. expr. zabrať: film na mládež zabral • padnúť: káva im dobre padla, dobre na nich zaúčinkovala
zavážiť vyvolať, vzbudiť pocit závažnosti, dôležitosti, mať vplyv na niečo • mať váhu: účasť známeho básnika na konferencii veľmi zavážila; slová prezidenta mali váhu • zapôsobiť • zaúčinkovať • mať účinok (vyvolať žiadanú reakciu): tieto výchovné metódy už na mládež nezapôsobia, nezaúčinkujú
pôsobiť, -í, -ia nedok.
1. (čo komu) byť príčinou niečoho, spôsobovať niečo u niekoho: p. niekomu radosť, žiaľ; Aby zápach rozkladajúceho sa tela nepôsobil ťažkosti, začneme s časťou abdominálnou. (Zúb.)
2. (na koho, ako) robiť nejaký dojem na niekoho, budiť u niekoho istý dojem, zdať sa, pripadať niekomu nejaký: p. dobrým, zlým, rušivým, nepríjemným dojmom; to pôsobí trápne; Taký minister pôsobí na úradníka ako strašiak. (Jes.) Všetko pôsobilo dojmom potuchliny. (Min.) Pôsobí svojou naivnosťou často komicky. (Jégé) Skláňanie hlavy pôsobilo groteskne. (Gráf) Obrovské skrine pôsobia monumentálne. (Al.)
3. (na koho, na čo i bezpredm.) mať vplyv, účinok, vplývať, účinkovať: blahodárne, zhubne p. na niekoho; p. výchovne na mládež; výrobné vzťahy spätne pôsobia na vývin výrobných síl; Jera sa chce presvedčiť, ako pôsobí umenie čarodejnice na Nika. (Kuk.) Príklady hrdinskosti a odvahy pôsobili na myseľ a fantáziu chlapca. (Mráz) Zlo rušivo pôsobilo na jeho vývin. (Urb.) Ak ani strach nepôsobí, hlušiť ich treba ako psov. (Tat.); fyz. p. v danom smere (o sile) prejavovať účinok;
4. trochu zastar. (na čo, zastar. i k čomu i bezpredm.) uplatňovať vplyv, zasahovať, vplývať: Jaroslav bude môcť najviac u kráľa pôsobiť na zlepšenie stavu Moravy. (Kal.) Keď sa (Širanec) pri tých rečiach natrafil, snažil sa pôsobiť k tomu, aby im odňal dôležitosť. (Jil.) Kto bude pôsobiť po rodinách, budiť národné povedomie? (Kuk.)
5. byť činný, účinkovať (v povolaní, zamestnaní): V ostankinskom divadle pôsobila slávna herečka. (Pláv.) Tu pôsobiaci učiteľ mal vykonávať i funkciu kantora. (Fr. Kráľ);
dok. k 1 spôsobiť, k 2, 3 zapôsobiť
zapôsobiť, -í, -ia dok.
1. (na koho, na čo) urobiť na niekoho dojem, vzbudiť v niekom istý dojem, zaúčinkovať: Najmocnejšie na mňa zapôsobil Riepinov obraz. (Heč.) Na advokáta zapôsobil zjav mládenca. (Tat.) Zapôsobí na chlapcovu dušu. (Ráz.)
2. (na koho, kde i bezpredm.) prejaviť vplyv, účinok, zaúčinkovať: Na Ruda toto prostredie nezapôsobí. (Al.) Romantizmus veľmi ťažko mohol zapôsobiť v beletrii. (Tat.) Však uvidíme, ako zapôsobia dnešné reči. (Fr. Kráľ)