zasnúbiť -bi -bia zasnúb! -bil -biac -bený -benie dok.
zasnúbiť sa -bi sa -bia sa zasnúb sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok.
zasnúbiť sa sľúbiť si navzájom manželstvo: mladí sa pred týždňom zasnúbili • zastar. zrukovať sa (Dobšinský) • zastar. zveriť sa: zveriť sa s mládencom
zasnúbiť sa, i, -ia dok. (s kým i bezpredm.) (o mládencovi a dievčati) sľúbiť si manželstvo: (Mila) zasnúbila sa so svojím kolegom. (Tim.) Niko a Katica sa zasnúbili. (Kuk.);
nedok. zasnubovať sa, -uje- ujú
|| zasnúbiť (koho s kým; koho komu) prisľúbiť niekoho niekomu za manžela, za manželku: Na konci hostiny zasnúbili s ním Angelínu (Kuk.) Zasnúbil mu svoju dcéru. (Škult.);
nedok. zasnubovať
zasnúbiť dk komu prisľúbiť niekoho niekomu za manželku, manžela: (mladenec zasnubuge pannu) a když mu gjž zasnubena gest, stawa se ženjchem a ona newestau (OP 1685); i byla pana milostna, krasna y cnostna gemu zasnubena (PoP 1723-24); Panna Maria bila s. Jozefowy zasnubena (Le 1730); swaty Yozeff, gemužto zasnubena gest matka Spasitele (MS 1758); -ovať ndk: desponsare: zasnubowati (PD 18. st); -ovať sa ndk: panny panowy angeluw se zasnubugu (MS 1758); twá dussa s temi trema slybama s Bohem se zasnubuge (MPS 1777); z. si dk zaviazať si niekoho sľubom: zasnubyl sem sobe za wernu a buduczi manželku pocztiwú pannu Dorothu (BYTČA 1615); protoss on (Boh) od wecnosti hnedki zasnubil gsi gu (P. Máriu) a wiwolil (MS 1749); pricházý ženjch nebeský, aby sobe člowečenstwj nasse zasnubil (SlK 1766-80); x. pren náb cyrkew swata gest newesta Krystowa, ženich gegj Krystus sobe gj zasnubyl na wečnost (TP 1691)